Produktivita práce za uplynulé storočie vzrástla vo svete rádovo 30 až 50 krát. Na Slovensku v priemysle len medziročne v období rokov 2009 a 2010 stúpla o 23,9 % a dosiahla hodnotu 140 870,12 eur. Pridaná hodnota pritom vzrástla v roku 2010 v porovnaní s rokom 1995 celkovo o 174,3 % a dosiahla hodnotu 15 518,66 mil. Eur.

Zároveň priemysel zamestnáva v porovnaní s obdobím pred krízou približne o stotisíc ľudí menej. V roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu o 3,8 % priemerného evidenčného počtu zamestnancov v priemysle. V porovnaní s rokom 2000 je to pokles o 13 %. V roku 2000 podiel priemyslu na priemernom evidenčnom počte zamestnaných osôb v rámci národného hospodárstva tvoril 27,9 % a v roku 2010 podiel priemyslu poklesol na 22,3 % (v roku 2009 v priemysle krajín EÚ-27 pracovalo 16,7 % osôb, z toho 15,6 % v priemyselnej výrobe).

Rastie výroba, pridaná hodnota a stúpa aj spotreba zdrojov. Napríklad spotreba elektrickej energie v priemysle v roku 2008 bola 16 556 336 MWh a v porovnaní s rokom 1994 došlo k nárastu spotreby elektrickej energie o 17,6 %. Celková spotreba tepla v priemysle v roku 2008 v porovnaní s rokom 1994 vzrástla o 177,9 %.

Od druhej polovice 20. storočia nastávajú vo výrobe a spotrebe razantné zmeny, ktoré sú dôležité aj pre pochopenie vývoja na našom trhu práce a jeho environmentálnych dopadov. Podľa empirických skúmaní premien industrializovanej povojnovej Ameriky došiel Alan Schnaiberg k záverom, ako rozmach vedy a techniky postupne vedie k nahrádzaniu veľkej časti ľudskej práce strojmi, pričom súčasne generuje tlak na zvyšovanie produkcie a zvyšuje environmentálne dopady.

Dôvodom je, že na rozdiel od ceny práce, ktorá sa dá zavádzaním strojov pomerne jednoducho znižovať, sú náklady na stroje samotné rentabilné len pri podstatnom zvýšení výroby. Tento trend má za následok dva dopady. V prvom rade je to úbytok pracovných príležitostí. V druhom slede je to konštantne sa zvyšujúca výroba a spotreba sprevádzaná úbytkom prírodných zdrojov a zvyšovaním množstva odpadov. Inými slovami, technológie a stroje potrebujú oproti predchádzajúcim výrobným procesom založeným na intenzívnej ľudskej práci oveľa viac energie, materiálov a chemikálií a oveľa menej ľudí.

Podľa tohto trendu sa zároveň so zvyšovaním produkcie zvyšuje dostupnosť investičného kapitálu. To vedie k ďalším investíciám do modernizácie výroby za použitia nových strojov a technológií. V podstate sa vytvorí uzavretý cyklus investícií a následnej potreby zvyšovať výrobu a predaj, aby sa tieto investície vrátili spolu so ziskom.

Cyklus naráža na dva problémy. Jednak sú to už spomínané ekologické limity zdrojov a dopadov, druhým problémom je kapacita trhu absorbovať zvyšujúce sa množstvo výrobkov. Ide o klasický problém nadprodukcie.

Do určitej miery sa krajinám zvyčajne darí zvyšovať predaj výrobkov vďaka ekonomickému rastu spojenému so zvyšovaním platov. Od určitého bodu to ale stačiť prestáva. Vtedy pomôže globalizácia a medzinárodný tlak. Krajiny tak boli postupne prinútené otvárať svoje trhy medzinárodnému obchodu. Táto významná zmena v geografickom zameraní analýzy nebola obsahom pôvodnej Schnaibergovej teórie. Nevyvracia ju, ale skôr naopak poskytuje ďalšie argumenty pre chápanie toho, ako sa globalizujú vzorce výroby a spotreby. Od zamerania na národný štát musíme dnes prejsť na globálnu škálu, ktorú je potrebné skúmať súbežne s lokálnou a regionálnou.

Dôsledkom nadprodukcie bola a je stimulácia spotreby. Pomocou sofistikovaných marketingových stratégií sa vytvárajú umelé túžby a konzum ako hlavný motív života. Posledným dejstvom rozširovania trhu je prepojenie obchodu s bankami a investičnými spoločnosťami ponúkajúcimi rôzne druhy lízingov, spotrebných úverov a pôžičiek. Už nestačí, že si ľudia kupujú veci, ktoré v mnohých prípadoch nepotrebujú. V tomto štádiu si ich už kupujú za peniaze, ktoré nemajú.

V momente keď nastane ekonomická recesia, ocitne sa mnoho ľudí v ekonomických problémoch a nie sú schopní záväzky splácať. Ide vlastne o spotrebu za hranicami racionálnej potreby platenú budúcimi (predpokladanými) príjmami. Firmy v čase krízy tlačia na znižovanie nákladov a jedným z prostriedkov sú investície do ďalšej automatizácie výroby a prepúšťanie zamestnancov. Preto môže na Slovensku zmiznúť stotisíc miest v priemysle a a zároveň sa zvyšovať zisk.

Populárne premiestnenie výroby do zahraničia sleduje podobnú krivku vývoja. Ani tu už dnes nevidíme, že by išlo o presun zastaraných prevádzok (ako sa mnohí ekológovia obávali ešte pred niekoľkými rokmi). Naopak. Nové prevádzky v zahraničí sú často modernejšie ako tie staré. Poskytnú prácu obmedzenému počtu pracovníkov, ale to, čo je čoraz dôležitejšie, je lacná energia, prírodné zdroje a nízka cena za nakladanie s odpadmi. Ak k tomu prispeje vláda aj investičnými stimulmi, je to dokonalý profit pre nadnárodné firmy, ktoré čoraz častejšie pripomínajú UFO. Svetielkujúci kolos pristane na lúke za dedinou, aby sa v momente, keď sa niekde naskytne lepšia príležitosť presunul ďalej. Miestnym zvyčajne zostane len spálená tráva.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.