Vláda zverejnila svoje úvahy o vytvorení štvrtého, tzv. superrizikového fondu v rámci systému starobného dôchodkového sporenia (tzv. II. pilier povinného dôchodkového zabezpečenia). Sporitelia by si mohli doňho presunúť aktuálnu hodnotu svojho osobného dôchodkového účtu v prípade, že majú záujem a odvahu viac riskovať v snahe získať vyššie výnosy z investovania.

Garantovať vložené prostriedky sporiteľov je nemožné, keďže by to podľa zahraničných expertov bolo drahšie ako celá hodnota predpokladaného fondu. Garantovať výnosy je už úplná utópia. Dá sa predpokladať, že vidina budúceho bohatstva by prilákala mnoho Slovákov a Sloveniek, aby vložili svoje dôchodkové úspory do rúk investorov s chuťou riskovať. Dokladajú to tisíce vkladateľov do skrachovaných nebankových akcioviek.

Starobné dôchodkové sporenie sa vytvorilo v rámci reformy systému sociálneho zabezpečenia v rokoch 2003 až 2005 na úkor financovania priebežne financovaného systému dôchodkového poistenia. Konkrétne tak, že z priebežne financovaného systému dôchodkov sa na základe zákona polovica poistných príspevkov prevádza do dôchodkových správcovských spoločností.

Ide teda o verejné financie, ktoré štát zveril do správy súkromným spoločnostiam, ale ich účel ostáva rovnaký — zabezpečiť prispievateľov/-ky v postproduktívnom období ich života, teda zabezpečiť prispievateľom/-kám príjem v dôchodkovom veku. Účelom dôchodkového systému, ktorý vytvára štát legislatívnou formou na základe článku 39 Ústavy SR, je zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie občanov po dosiahnutí dôchodkového veku. Štát má preto vytvoriť také podmienky a taký sociálny systém, ktorý primerane zabezpečí občanov na dôchodku.

Musíme si však položiť otázku: Bude skutočne možné zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie občanom v starobe, ak sa príspevky základného dôchodkového systému budú realizovať na finančných trhoch v riskantných komoditách? Štát si však bez ohľadu na odpoveď svoje povinnosti plniť musí. Najmä keď sú zakotvené v jeho základnom zákone — Ústave SR.