Vláda zverejnila svoje úvahy o vytvorení štvrtého, tzv. superrizikového fondu v rámci systému starobného dôchodkového sporenia (tzv. II. pilier povinného dôchodkového zabezpečenia). Sporitelia by si mohli doňho presunúť aktuálnu hodnotu svojho osobného dôchodkového účtu v prípade, že majú záujem a odvahu viac riskovať v snahe získať vyššie výnosy z investovania.

Garantovať vložené prostriedky sporiteľov je nemožné, keďže by to podľa zahraničných expertov bolo drahšie ako celá hodnota predpokladaného fondu. Garantovať výnosy je už úplná utópia. Dá sa predpokladať, že vidina budúceho bohatstva by prilákala mnoho Slovákov a Sloveniek, aby vložili svoje dôchodkové úspory do rúk investorov s chuťou riskovať. Dokladajú to tisíce vkladateľov do skrachovaných nebankových akcioviek.

Starobné dôchodkové sporenie sa vytvorilo v rámci reformy systému sociálneho zabezpečenia v rokoch 2003 až 2005 na úkor financovania priebežne financovaného systému dôchodkového poistenia. Konkrétne tak, že z priebežne financovaného systému dôchodkov sa na základe zákona polovica poistných príspevkov prevádza do dôchodkových správcovských spoločností.

Ide teda o verejné financie, ktoré štát zveril do správy súkromným spoločnostiam, ale ich účel ostáva rovnaký — zabezpečiť prispievateľov/-ky v postproduktívnom období ich života, teda zabezpečiť prispievateľom/-kám príjem v dôchodkovom veku. Účelom dôchodkového systému, ktorý vytvára štát legislatívnou formou na základe článku 39 Ústavy SR, je zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie občanov po dosiahnutí dôchodkového veku. Štát má preto vytvoriť také podmienky a taký sociálny systém, ktorý primerane zabezpečí občanov na dôchodku.

Musíme si však položiť otázku: Bude skutočne možné zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie občanom v starobe, ak sa príspevky základného dôchodkového systému budú realizovať na finančných trhoch v riskantných komoditách? Štát si však bez ohľadu na odpoveď svoje povinnosti plniť musí. Najmä keď sú zakotvené v jeho základnom zákone — Ústave SR.

Skôr, než pravicoví ekonómovia odporučia sporiteľom/-kám v II. pilieri presunúť svoje úspory na osobných dôchodkových účtoch do „superrizikových fondov“, mali by ich informovať o vplyvoch poslednej finančnej krízy na ich „úspory“ v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS).

Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR hodnota dôchodkových jednotiek v dvoch rizikovejších fondoch (v priemere za všetky DSS) klesla v roku 2009 na úroveň, ktorú dosahovali v roku 2006. Čiže trojročné vklady a výnosy z investovania sa stratili v priepasti finančných trhov. Rastové fondy, ktoré sú najrizikovejšie, vykázali najhlbšiu stratu a priemerná hodnota dôchodkovej jednotky v rastových fondoch klesla od polovice roku 2007 do apríla 2009 o 0,003 eura svojej hodnoty, ako to ilustruje aj graf.

Graf č. 1: II. pilier — vývoj priemernej hodnoty dôchodkovej jednotky v rastových, vyvážených a konzervatívnych fondoch v DSS, roky 2005 — 2009

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Majetok jednotlivých prispievateľov/-iek do II. piliera sa vedie v dôchodkových jednotkách, ktoré vyjadrujú podiel majetku majiteľa účtu na celkovom majetku fondu, ktorého je klientom. A preto sa zisky ale aj straty každého fondu prejavia na hodnote majetku každého jednotlivého sporiteľ/-ky.

Ak sa teda vyskytnú obdobné krízy na finančných trhoch opakovane počas života poistencov, významne to ovplyvní hodnotu majetku na ich dôchodkových účtoch. Iba hodnota priemernej dôchodkovej jednotky konzervatívneho fondu (v ktorom takmer nie je možné investovanie s rizikom, keďže prevažne nakupuje štátne dlhopisy) si zachovala rastový trend počas celého sledovaného obdobia, s malým poklesom hodnoty na konci roka 2008. Avšak z celého portfólia dôchodkových fondov boli v konzervatívnych fondoch iba 4 percentá majetku.

Ako vyplýva z grafu č. 2, ktorý je modelovým prepočtom, v dôsledku dvoch výrazných kríz na finančných trhoch (podobných kríze v rokoch 2008 a 2009) by hodnota majetku na dôchodkovom účte sporiteľa/-ky dosiahla menej ako tretinu hodnoty majetku takého sporiteľa/-ky, ktorému počas päťdesiatich rokov prispievania neprerušila kumuláciu príspevkov ani jedna významná kríza.

Graf č. 2: Vplyv krízy na individuálne účty dôchodkového poistenia, modelový prepočet

Zdroj: Vít Samek, vlastné výpočty, ČM KOS

Dôsledkom vyššej miery rizika pri investovaní majetku prispievateľov/-liek DSS-kami môže byť nielen chudoba budúcich dôchodcov, ale aj nenaplnenie sociálnej úlohy štátu primerane zabezpečiť svojich občanov v starobe. Preto by si aj „štát“ mal rozmyslieť, aké kroky zvolí pri riadení svojich sociálnych systémov.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.