Bratislavu mal rád. Dúfam, že aj kvôli ľuďom, ale mal rád samotné mesto. O jeho architektúre vedel viac ako ja, takže rolu turistu a sprievodcu sme si s Baumanom v istej chvíli vymenili. Rád som sa nechal poučiť nielen v tejto oblasti. Na moje otázky musel odpovedať tri dni.

Ak som ho neprenasledoval ja, boli mu neustále v pätách dokumentaristi, zaznamenávajúci takmer každý jeho krok a ak nie oni, tak dával rozhovory slovenským novinárom. Pritom som mal celú dobu pocit, že do Bratislavy prišiel, aby sa mohol ísť prejsť do centra.

Bauman bol bezproblémový hosť. Nemal žiadne špeciálne požiadavky, vystúpil, keď sme potrebovali a na témy, ktoré sme mu určili. A bol skromný. Vzhľadom na ten nápor som sa až čudoval, že niekedy neodvrkol, aby mu ľudia dali pokoj a nechali ho odpočívať.