Zvedavosť víťazila nad nepríčetnosťou, ešte sme sa nepotácali po meste ako starší básnici z barbarskej generácie, no cítil som, že to čoskoro schytáme, keď pôjdeme po tísícikrát do antikvariátu na Záhradníckej a odtiaľ do Orientky cestou do Michala. Po blicovaní v škole začnem blicovať vo vlastnom živote, počúvam to už od chvíle, keď ma po odvolaní zobrali na gymnázium. Zlý sociálny pôvod, dobré známky, snaha režimu urobiť gesto pre perestrojku, neviem.

Pracoval som na poézii Samka Hroboňa, v odeonskej zbierke DADA citovali Morgensterna, že sa mu tento slovenský mesianista veľmi páčil, vraj ho chcel aj prekladať, nevedel som si to predstaviť, išiel som do Martina, býval som tam u môjho vzdelaného príbuzného profesora Višňovského, pracoval som v knižnici na Hroboňových rukopisoch. V jednom z nich som našiel naostrené pierko so stopami po atramente, pozeral som si ho vo vlaku cestou domov, písal som imitácie Hroboňových veršov. Vo Vrútkach nastúpil zapotený muž, vytiahol fľašu domáceho alkoholu, zatiahol závesy a povedal, že takmer nestihol vlak, pretože počúval Slobodnú Európu. V Prahe sa niečo deje — „študenti to rozjebú, uvidíte, o týždeň z toho neostane nič.“

Vzrušilo ma to, chcel som vystúpiť v Žiline a kričať, že sa niečo deje, ako keď som sa desaťročný rozbehol na sídlisku a reval ako pomätený, že ľudstvo, teda Američania, poslali do kozmu sondu, nesie pozdravy zo Zeme, naše súradnice a podobu a odkaz, že matematika je univerzálna a bude nám rozumieť každá inteligencia. Nechal som na seba pôsobiť slasť z toho, že viem niečo zásadné, okrem toho, že som našiel prepis recitácie Hroboňovho Shakespearea pre liptovských bačov. Zdalo sa mi, že muž z Vrútok čítal budúcnosť.

Nazveme ju sedemnástym novembrom s veľkým S, lebo aj malí, priemerní a netalentovaní zmyjú svoju slabosť; stanú sa odvážnymi a patrí sa písať si to s veľkým písmenom, lebo to je ten deň, keď sa zmenil trhací kalendár na Čas a oni pri tom Boli. Niektorí si z neho urobia alibi, iní biznis, väčšina ho bude nenávidieť ako deň, keď sme sa vrátili do dejín. Prihlásia sa k nemu kolaboranti, zradcova, pestovatelia morálneho gýča, tí, čo sa považujú za lepších, slušní ľudia z dobrej krajiny. Tí, čo mu neverili, na ňom zarobia, mnohých zničí, vytlačí na okraj.. Urobia z neho štetku, náboženský sviatok, predmet nenávisti, zdroj všetkého zla.

Trvalo to pár dní. Ani nie mesiac. Cynizmus zmizol. Ľudia sa k sebe správali ako lev k dievčatku z jehovistickej pohľadnice. Nekradlo sa, asi. Nepamätám si nenávisť, ani pomstychtivosť. Patetické prejavy, slabé pesničky. Spieval som ich s ostatnými. Spomínam si iba na túžbu po niečom radikálne lepšom. Niečom, čo sme chceli, všetci, spolu, za každú cenu. Niečo, čo dodnes nemáme.