Každý, kto si prečítal generálnu líniu SDKÚ, pochopil, že Mikuláš Dzurinda zničí ostatné pravicové strany.

Dokument naznačuje, že úspech tejto delikátnej operácie je podmienený radikálnou zmenou straníckej ideológie. Zo strany sa mala stať klausovská eurófobna formácia, ktorá nebude "podliezať Bruselu".

Pár dní pred hlasovaním o eurovale je situácia iná. SDKÚ háji spoločnú európsku pozíciu, zdôrazňuje zodpovednosť voči našim partnerom a podporuje všetko, čo podporujú iné veľké pravicové vlády v únii. Okolnosti a skúsenosti prinútili SDKÚ ostať tým, čím vždy bola - spoľahlivým spojivom medzi slovenským a európskym politickým mainstreamom.

Najviac na to doplatil Ivan Mikloš. Blogujúci adolescenti z neho vyrobili nebezpečného boľševika, ktorému sa muselo niečo stať, niečo musel dostať, inak si to nevedia vysvetliť, asi starne.

A generálnu líniu si osvojila SaS. Jej sympatizantom neprekáža, že na Slovensku je proti eurovalu SNS a inde v Európe Noví Fíni, alebo rasista Wilders. Jozef Kollár, autor nedostižného výroku o tom, že " euroval ohrozuje našu životnú úroveň", po rokovaní MMF a Svetovej banky o záchrane eura napísal, že "svetoví politici sa zbláznili". Naposledy som takéto husté reči na adresu svetového finančného poriadku počul od bolívijských partizánov na Svetovom sociálnom fóre.

SaS vie niečo, čo nevieme my, ktorí si v našej mene platíme školy, odkladáme na dôchodky, na opravu bytového jadra. Niečo, čo je viac ako miesto, kde sa ukrýva Grál alebo kde žije Elvis. Pochopili, že Dzurinda ich zlikviduje. Tesco tašky v parlamente stále nikto nezakázal a radoví poslanci SaS sú dostatočne neskúsení, aby nemysleli na stranícku budúcnosť. Richard Sulík pôsobí ako nepochopený ekonomický mystik, ktorého, ako všetkých prorokov, nezaujíma súčasnosť, ale iba desivá budúcnosť. A cíti, že po stále bližších voľbách už nemusí vystupovať v zahraničných televíziách s prízvukom ilegálneho predavača kebabu, ale iba na karaoke večierkoch v Liberálnom dome.

Sulík vie, že súčasné procesy v únii smerujú k väčšej centralizácii a fiškálnej únii. Nestoja za nimi ani slobodomurári, ani Soros, ani komunisti, ani židia. Ale jednoduché poznanie situácie, kde je najväčším veriteľom vyspelých ekonomík Čína. Reči o suverenite si vo svete globálneho kapitalizmu, popri ktorom je Golem najposlušnejším živlom renesancie, musíme nechať potetovaným nacistom v amerických horách, bojujúcim proti federálnym daniam a čiernemu prezidentovi. Pre Sulíkovu ideológiu nebude v takejto konfederácii miesto.

Aby prežil politicky aspoň doma, kde môže ohurovať maloletých blogerov, je odkázaný zviesť boj o prežitie s Mikulášom Dzurindom. Ako to už v histórii býva, bojisko a čas si vyberá vyzývateľ, v tomto prípade Sulík, ktorý potrebuje aspoň symbolicky zabiť otca slovenskej pravice. No jej jediným lídrom, ktorý ju formuje, straší, stimuluje a drží pohromade, ako premrznuté deti na školskom výlete, ostáva Robert Fico.