Plodiť mýty akosi prirástlo k srdcu civilizácie. Jedným z najnovších zaklínadiel nášho domorodého demokratického šamanizmu je elektronické obstarávanie. Aj inkvizícia mala prívlastok, že je svätá.

To, že sa k štátnym zákazkám dostávajú firmy, ktoré sú pre zadávateľa dôveryhodné najmä preto, že minister je tiež len človek a každý z nás má okruh blízkych priateľov, ktorým dôveruje, nie je výsadou nášho Podtatranska. Chudáci Hayekovci tak trošku doplatili zlým public relations svojho mena (inak ničím iným) len na to, že svoju priľnavosť k štátnym peniazom nesprevádzali so sofistikovanejšími riešeniami a do akože tendrov nedosadili menej prepojené firmy, ako sa to robí inde. Spomínať extrémne ceny za extrémne škaredé logá, mediálne školenia tých truhlíkov, čo nevedia povedať zmysluplnú vetu, počítačové vybavenia v cenách hodných minimálne americkej stanice pre výskum vesmíru NASA a iné srandy, ktoré vyťahujú peniaze cez tendre štátu vo vreciek konkrétnych priateľov našich priateľov však nie je predmetom tejto krátkej úvahy.

Našské demokratické hlavy totiž našli šamanské zaklínadlo, ktoré marazmus štátnych kamarátšaftov s vlastnými odhodí do zabudnutia a minulosti. To zaklínadlo sa volá elektronické obstarávanie. Našli sme nového Boha, ktorým je objektívny počítač, verejne prístupný, kontrolovateľný všetkými a najviac tými otravnými muchami zo všelijakých aliancií za férplej a transparentné spoločnosti. Našli sme Pána v podobe bitov a bajtov, ktorý bude bdieť lepšie ako akákoľvek spravodlivá ženuška so zaviazanými očami, mečom, váhami a určite aj štupľami v ušiach. Ani čarovný prútik súdruha Harry Pottera nedokáže vniesť toľko nádejí a iskričiek do rozžiarených očiek pani premiérky a jej kolektívu. Zaklínadlo si dokonca aj lokálni politici berú do úst pri bľabotaní svojich prdvolebných sľubov. Elektronické obstarávanie nás vylieči z korupcie, úplatkárstva, nefér tendrov a vytekania peňazí do spriatelených firmičiek a cyperských bánk.

Lenže. Bude Boh elektronického obstarávania zadávať kritériá? Alebo to bude úradník, ktorý povie v kritériách — vyhráva najnižšia cena, pravda, ale ďalšie kritérium je, že firma musí mať — napríklad — modrozelené logo a konateľ by mal byť plešatý? Bude Boh elektronického obstarávania ten, kto posúdi kvalitu firiem? Lebo prihlásiť sa môže každý, projekt môže poslať každý a aj firma dedinského murára môže povedať, že diaľnicu postaví o 100 miliónov lacnejšie, ako nejaký obor zalievajúci do betónu všeličo. Čiže za Bohom elektronického obstarávania bude opäť nejaký ľudský faktor, ktorý nastaví kritériá a potom povie — viete, vy síce máte skvelú ponuku, ale tuto priatelia našich priateľov sú renomovaná, kvalitná firma, tak to dáme im. Boh elektronického obstarávania sa tak stane len bábkou v rukách šikovných bábkohercov. A cez neho budú rozprávať nové mýty o spravodlivosti. Bude len antickým divadielkom, na ktoré budú ukazovať — aha, veď ste sa mohli prihlásiť. To, že bolo v kritériách nastavené to alebo ono, čo ste nesplnili, za to my nemôžeme. Tender nevisel na nástenke, bol transparentný a vybral vás On, spravodlivý Boh.

Už teraz si mädlia bábkari ruky... Alebo mydlia, aby si ich poumývali.