„Ak si niekto zo Smeru dovolí tú drzosť, že nás pozve, čo i len na zdvorilostné pozvanie, tak dostane jasné nie. ... " vysvetľuje novinárom podpredseda strany Jozef Mihál. (SaS oslavovala bujaro. Výsledok je dvojciferný, Sme 12. júna 2010)

Pre úplnosť a pre tých, ktorí v tom žijú dennodenne a nevnímajú, čo toto je, vysvetlím, ako by to vyzeralo v skutočne civilizovanej spoločnosti - no, čojaviem, povedzme v Británii.

Kultivovaný Smer by poslal zdvorilé pozvanie kultivovanej SaS, v ktorom - aby príjemcu nepostavil do trápnej pozície - by síce dal najavo, že si uvedomuje nulovú šancu rozhovorov na úspech, ale takisto aj zdieľané povedomie, že sa takéto pozvanie jednoducho poslať patrí.

Kultivovaná SaS by zase poslala naspäť zdvorilé poďakovanie, v ktorom by taktne naznačila, že rozhovory asi nemajú šancu na úspech, ale zabalila by to do primerane džentlmenskej omáčky - aby zase nepostavila do trápnej pozície odosielateľa.

Obe strany by si boli od začiatku na čistom, čo sa stane, ale obe by formálne prešli takouto zdvorilostnou výmenou. A to aj v prípade, že by sa navzájom do hĺbky duše nenávideli. Nie z nejakej iracionálnej skostnatenosti, ale preto, že by obe patrili do civilizovanej spoločnosti, kde sa ľudia jednoducho k sebe správajú slušne, pokiaľ nie je vyslovene nutné inak. A samozrejme aj preto, že ako súčasti mocenského systému sú na očiach verejnosti a cítili by povinnosť správať sa tak, aby ich tá verejnosť mohla brať za vzor.

Pravda, ničomu sa nečudujem. Tu na Slovensku môžu slušní ľudia vylievať na iných dennodenne celé vedrá brečky a hnusu, a nijako sa pritom nezamažú. Na rozdiel od civilizovaných krajín sa totiž ich slušnosť neodvodzuje od ich správania, ale jednoducho z definície.

Ale iba ich vlastnej.