Keď snaha nestačí

Také na Slovensku se vede debata o žádoucí reakci na rozvrat klimatu. Juraj Javorský z Denníku N doporučuje sérii konkrétních změn v životním stylu. Tomáš Profant z Poleblogu dokládá daty, proč něco takového nestačí.

V nedávnom článku v Denníku N radí Juraj Javorský, ako sa nezblázniť z nadchádzajúcej ekologickej katastrofy. Píše, že treba začať zachraňovať svet. Pomôžete tým vraj svojej hlave, znížite si stres, či utužíte spolupatričnosť. Čo presne radí Javorský a čo nám o vplyve pro-environmentálneho správania sa ľudí na životné prostredie hovorí výskum?

Redaktor Denníka N odporúča triediť odpad, nekosiť trávu, nekupovať plasty, kompostovať, chodiť do práce na bicykli, zachraňovať včely, obmedziť lietanie na dovolenky, či nakupovať oblečenie v secondhande. Oceňuje pritom environmentálne posolstvo Zuzany Čaputovej, kampaň „My sme les“ alebo nedávny úspech zelených strán naprieč Európou.

Ťažko kritizovať Javorského dobré rady. Avšak naozaj sú postačujúce, alebo len uchlácholia zelených konzumentov spokojných, že „niekedy stačí aj podpísať petíciu alebo podporiť iných aktivistov“?

Podľa Andrey Tabi z Univerzity v St. Gallene byť zelený jednoducho nestačí. Aj keď si ľudia uvedomia, že treba zmeniť svoje návyky, v konečnom dôsledku býva ich aktivita pričasto nedostatočná a nemusí viesť k zníženiu negatívneho dopadu na životné prostredie. Dotazníkový prieskum umožnil rozdelenie maďarských občanov do štyroch skupín. Tzv. Super-zelení sú síce najaktívnejší pri znižovaní svojej spotreby energie napríklad obmedzeným používaním áut, avšak ich celkové emisie sú podobne vysoké ako u tzv. Hnedých. Tí sú najchudobnejší a hoci o žiadne eko-správanie neusilujú, ich príjmy im jednoducho neumožňujú znečisťovať viac ako uvedomelým ekológom. Super-zelení vytvárajú viac emisií kúrením vo svojich veľkých bytoch a domoch a spotrebou elektriny.

Tematická šetření z Dánska, Nizozemska, Maďarska i Rakouska shodně potvrzují, že ekologické stopy uvědomělých bohatých a neekologicky žijících chudých jsou přibližně stejné. Vyvažujícím faktorem je zde rozdíl ve velikosti domu či bytu (resp. rozdíl ve velikosti prostoru, který je třeba vytápět) či to, jak málo chudé rodiny cestují. Foto achiv Volkswagen-commercial-vehicles.com

V závere Tabi rozlišuje medzi dvoma prístupmi: prvým je dobrovoľné znižovanie spotreby, ku ktorému by malo viesť zvyšovanie povedomia. O to, zdá sa, usiluje práve Javorský. Druhý, štrukturálny, prístup zas usiluje o nastavenie spoločnosti tak, aby občanom spoločnosť neumožňovala ničiť životné prostredie. Uvedomelé správanie Super-zelených je negatívne kompenzované štruktúrou, teda ich možnosťou konzumovať a naopak, táto štruktúra obmedzuje neuvedomelé správanie chudobných Hnedých spotrebiteľov. Treba však uznať, že dobrovoľné nepoužívanie áut výrazne znižuje emisie u superzelených a odlišuje ich od ostatných len mierne uvedomelých spotrebiteľov.

Pre Maďarsko k podobnému výsledku dospel Csutora z Korvínovej univerzity v Budapešti. Ekologicky uvedomelí konzumenti majú rovnakú ekologickú stopu ako neuvedomelí a tá v skutočnosti závisí od príjmu. Keď ste bohatší jednoducho spotrebúvate viac. Podobné výsledky sa dajú nájsť pre Dánsko alebo Holandsko.

V čom je Javorského článok problematický? Po prvé, jeho odporúčania sú nedostatočné. Jednoducho nestačí len triediť odpad, či nepoužívať plasty. A nestačí len začať chodiť do práce na bicykli. A už vôbec nestačí, len podpisovať petície. Navrhuje obmedziť lietanie na dovolenky. Na koľko a ako dlhých letov treba obmedziť toto lietanie?

Bojí sa diktátora, ktorí ľuďom zakáže dovolenky. Taký argument je ale slameným panákom. Ani minulý režim ľuďom nezakazoval dovolenky ako také. Z politických dôvodov obmedzovali cestovanie do zahraničia. Obmedzenie diaľkového cestovania do zahraničia z ekologických dôvodov však môže zaviesť aj demokratický režim. Na tom nemusí byť nič diktátorské.

Javorský odmieta diktátora, ktorý ľuďom zhabe autá. Znamená to, že by ľudia mali mať možnosť naďalej jazdiť autami? Načo sú ľuďom autá, ak je jazdenie na nich tak neekologické. Opäť platí, že autá si môžme zakázať alebo výrazne obmedziť aj bez diktátora demokratickou cestou. Tzv. Super-zelení sú schopní mať nižšie emisie len vďaka tomu, že autami jazdia menej často ako ich rovnako bohatí spoluobčania.

Podľa Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska, ktorého Javorský nepriamo pozitívne zmieňuje ako „ekológa“, by sme si nemuseli kupovať štvrté auto a miesto toho by sme mohli napríklad chodiť na výlety do Benátok vlakom. Ak Hojsík hyperbolizuje, koľko áut je reálne v poriadku vlastniť? Tri? Dve? Jedno?

Javorský na jednu stranu píše, že „moderný spôsob civilizácie je pre planétu neudržateľný,“ na druhú stranu považuje za pomýlené ak niekto tvrdí, že kapitalizmus zlyhal v boji s klimatickou krízou, alebo ak niekto chce kompletne nahradiť súčasný ekonomický systém. Očakáva, že „vedci s niečím prídu, ale chce to čas.“

Skutočnosť je taká, že vedci už s niečím prišli. Ukazujú nám, že dobre mienené rady a zvyšovanie povedomia o ekologickej neudržateľnosti našich životov nestačia na to, aby sme zmenili svoje správanie.

To, čo potrebujeme, je nastavenie spoločnosti tak, aby takéto pozitívne správanie nemuselo ísť nad rámec toho, ako sa správajú ostatní, ale aby bolo v súlade s očakávaním spoločnosti. Na to ale potrebujem to, pred čím Javorský varuje: zásadnú transformáciu.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.