Tri alternatívy voči systému

Tomáš Profant z partnerského Poleblogu upozorňuje na zajímavé dílo zkoumající alternativy k tržnímu systému, jež se nabízejí obyvatelům bohatších států.

Častou reakciou na kritiku súčasného ekonomického systému je otázka týkajúca sa existencie jeho možných alternatív. Odpoveď sa dá ľahko nájsť v množstve menších spoločenských systémov v chudobných krajinách, z ktorých najznámejší sú asi Zapatisti v mexickom regióne Chiapas. V bohatších štátoch je to však ťažšie. Nová analýza z pera troch nemeckých akademikov sa venuje trom alternatívam v Nemecku v oblasti produkcie potravín, bývania a energetiky.

Skúmajú štyri základné charakteristiky tzv. postrozvoja – prístupu radikálne kritického voči súčasnému rozvoju. Prvou sú ekonomické praktiky a otázka, či sú riadené kapitalistickou alebo inou ekonomickou logikou. Druhou charakteristikou alternatív je otázka rozhodovania: majú ľudia možnosť pravidelne sa zúčastňovať na rozhodovaní o svojich životoch, alebo je toto rozhodovanie prenechané expertom a politikom voleným raz za štyri roky? Treťou oblasťou je vzťah k poznaniu a vede. Kritizovaná je dominancia západnej vedy a alternatívou sú miestne formy vedenia. A napokon štvrtou charakteristikou je postavenie sa koloniálnemu dedičstvu vykorisťovania ľudí v chudobných krajinách.

Společenská místnost britského squatu vybudovaná z opuštěného skleníku. Foto GH/TH

Prvou alternatívou je solidárne poľnohospodárstvo – solawi. V Nemecku zahŕňa takmer dvesto projektov, z ktorých každý je schopný zásobovať od sto do päťsto členov. Farmári nie sú pod trhovým tlakom produkovať za najnižšiu cenu. Tá naopak závisí od príjmu konzumentov. Chudobnejší platia menej. Rozhodovanie je kolektívne a týka sa okrem ceny aj napríklad metód obrábania pôdy, voľby rastlinných druhov, použitia hnojív, či platov pre farmárov. Dožinky zas spájajú ľudí medzi sebou a z pôdy vytvárajú nové občiny, ktoré sú spoločné všetkým členom a členkám. Hoci tu ťažko nájsť kritiku západnej vedy, pestovanie tradičných plodín alebo výmena semien udržujú miestnu znalosť a sú v rozpore s praktikami priemyselného poľnohospodárstva. Sieť solawi kritizuje dopady poľnohospodárskej politiky EÚ na chudobné krajiny a usiluje o nadnárodnú solidaritu napríklad v globálnom poľnohospodárskom hnutí La Via Campesina.

Druhou alternatívou je Syndikát nájomných domov združujúce často bývalé squaty, ktoré boli legalizované kolektívnou kúpou. Vznikol začiatkom 90. rokov minulého storočia a dnes združuje vyše 3 000 rezidentov v 130 projektov. Jeho základom je kolektívne rozhodovanie značne sťažujúce opätovný predaj a navrátenie bývaniu jeho trhovú hodnotu na kapitalistickom trhu. Obyvatelia spoločných domov zároveň prispievajú do Fondu solidarity na nákup nového bývania do komunálneho vlastníctva. Súčasťou je aj komunálny život, či spoločné vybavenie domov. Fungovanie Syndikátu sa nijak netýka západnej vedy, avšak vzťah k ľuďom z bývalých kolónií sa prejavuje v snahe poskytovať obydlie utečencom.

Treťou alternatívou je nemecké hnutie proti klimatickej zmene a používaniu uhlia Ende Gelände. Odmieta akékoľvek formy zeleného kapitalizmu. Kolektívne rozhodovanie hnutia je založené na taktike občianskej neposlušnosti a vedomého porušovania pravidiel súčasného systému, čím sa odlišuje od tradičných, umiernených zelených organizácií. V roku 2015 tisícka aktivistov okupovala povrchovú baňu v Hambachu. Odmietajú súčasnú formu rozvoja a okrem zastavenia ťažby a spaľovania uhlia usilujú aj o obmedzenie spotreby v bohatých krajinách kritizujúc imperiálny spôsob života. Západná veda je využívaná pri argumentácii o nutnosti a možnosti prechodu na obnoviteľné zdroje. Podobnosť s alternatívami v chudobnejších krajinách, napríklad s ekvádorskou iniciatívou Yasuni-ITT, je prítomná v slogane „Nechajte to v zemi“ odkazujúcom na uhlie v Nemecku a ropu v Ekvádore.

Nemeckí autori uvedené alternatívy aj kritizujú. Všetkým je spoločná dominancia vzdelaných mestských členov strednej triedy, ktorých len do malej miery dopĺňajú znevýhodnené časti obyvateľstva. Vo všetkých troch prípadoch ide o fungujúce, avšak stále ľudsky značne poddimenzované organizácie alebo hnutia. V prípade Ende Gelände navyše chýba pozitívny program pre udržateľnú alternatívu a je viac protestným hnutím. Nič to nemení na skutočnosti, že v mnohom ide o reálne postrozvojové alternatívy schopné nahradiť neudržateľný ekonomický systém, v ktorom dnes žijeme.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.