Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

Stálá přispěvatelka JeToTaku.sk přibližuje cíle a dosavadní úsilí levicového hnutí DiEM25, jež chce zachránit Evropskou unii prostřednictvím demokratizačních reforem. Text byl psán ještě před britským referendem, nyní je ale znovu aktuální.

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj Žižek, Julian Assange či Ada Colau, je síce aktívne iba krátko, ale už za pár mesiacov svojej existencie stihlo nastoliť zaujímavú a zmysluplnú agendu, za ktorú sa určite oplatí postaviť.

DiEM25 bojuje za demokratizáciu Európskej Únie, v zmysle hesla „EÚ bude demokratickejšia, alebo nebude“. Program je založený na troch hlavných pilieroch: v prvom rade zvýšiť transparentnosť všetkých kľúčových inštitúcií EÚ, volených či nevolených, kde sa dejú najdôležitejšie ekonomické rozhodnutia de facto za zatvorenými dverami, mimo oči verejnej kontroly, mimo minimálnej miery informovanosti či zainvolvovania verejnosti.

Medzi inými sú to Európska centrálna banka, Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin), samozvaná Euroskupina, či Európsky mechanizmus pre stabilitu.

Nejvýraznější tváří DiEM25 je levicový ekonom Janis Varufakis, bývalý řecký ministr financí. Foto GRReporter

Druhým pilierom sú alternatívne návrhy k prebiehajúcim krízam EÚ: krízam bankovníctva, verejného dlhu, neadekvátnych investícií, chudoby a migrácie. Posledným pilierom je vytvorenie ústavodarného zhromaždenia, ako platformu na skutočnú deliberáciu o ďalšej demokratizácii EÚ, o budúcnosti jej inštitúcií, posilnení role Europarlamentu a zmysluplnom rozdelení právomocí medzi EÚ a národnými štátmi.

Prvým praktickým krokom tohto hnutia smerom k stranparentneniu tajnostkárskych európskych inštitúcií je otvorený list s petíciou adresovaný predsedovi Európskej rady, Európskej komisie či Európskej centrálnej banky. Požiadavky petície sú nasledovné:

  1. live-streaming všetkých stretnutí Európskej rady, Euroskupiny, Rady guvernérov ESM a Ecofin-u a následné publikovanie oficiálnych prepisov všetkých takýchto stretnutí,
  2. zverejňovanie plnej zápisnice každého stretnutia Riadiacej rady ECB tri týždne po ukončení každého pravidelného stretnutia a zverejňovanie úplného prepisu týchto stretnutí do dvoch rokov,
  3. úplný zoznam všetkých lobistov v Bruseli a záznam z každého jedného ich stretnutia s voleným alebo nevoleným zástupcom EÚ,
  4. zverejnenie online všetkých dokumentov súvisiacich s rokovaním zmluvy TTIP a plná transparentnosť na každej úrovni TTIP rokovaní.
Tieto požiadavky stoja za zamyslenie. Je čoraz akceptovanejšou premisou, že ekonomické rozhodnutia sú autonómne od tých politických, že sú doménou ekonómov a technokratov, ktorí navrhujú takmer „vedecké“ riešenia, ktoré sú „príliš komplikované“ pre verejnosť, prípadne sú predmetom logiky trhu a nie niečím, nad čím treba demokratickú kontrolu.

Takýmto spôsobom fungujú všetky podstatné európske inštitúcie, kde sa rozhoduje o najdôležitejších ekonomických otázkach, ako Európska centrálna banka, Ecofin alebo Euroskupina, to jest grémium ministrov financií eurozóny, pričom táto skupina nemá žiadnu oporu v zakladajúcich zmluvách EÚ. Jediná demokraticky zvolená štruktúra EÚ – Európsky parlament – takmer nezasahuje do ich rozhodovania a ich rozhodnutia sú väčšinou výsledkom neverejných porád.

Zverejňovanie zápisníc spomínaných inštitúcií nie je len o zvýšení transparentnosti. Dôležitý je aspekt osobnej zodpovednosti: mnohí úradníci už nebudú mať istotu politickej anonymity, kde ten-ktorý predstaviteľ môže hlasovať a rozhodovať a vedieť, že voči nemu nebude vyvodzovaná osobná zodpovednosť, nebudú sa ho dopytovať médiá, nebude musieť verejne obhajovať svoje pozície. Druhým pozitívom je, že umožňuje širšej vrstve odbornej aj menej odbornej verejnosti náhľad do presnej ekonomickej agendy prebiehajúcej v EÚ, a to predovšetkým kritickým hlasom, ktoré sú v súčasnom kurze neoliberálneho kapitalizmu, postupujúcich politík škrtov a neobmedzeného bankovníctva úplne marginalizované.

Je to určite krok k demokratizácii a lepšej informovanosti verejnosti, ale zo strednodobého hľadiska to môže viesť k plnohodnotnejšej kritickej dikusii a pomôcť zmene kurzu zo súčasných kriticky zlých a škodlivých hospodárskych a finančných politík, ktoré nás ovplyvňujú.

30 000 lobistov a TTIP
Súčasťou problému netransparentného rozhodovania v EÚ je vyše 30 000 lobistov aktívnych v Bruseli. Sú zamestnancami a zamestnankyňami obrovského množstva korporácií, ktoré si ich môžu dovoliť dobre zaplatiť, aby sa stretávali a ovplyvňovali zástupcov EÚ na rôznej úrovni rozhodovania, a to určite nie smerom k zvyšovaniu miezd, či väčšej ochrany životného prostredia pred industriálymi zásahmi. Tie správne politiky, ako ochrana ľudských práv vo svojej rôznej podobe – či už ochrana ekonomických práv, dôstojná mzda, dôstojná práca a sociálna ochrana pre každého, alebo ochrana životného prostredia – čelia obrovskému pretlaku korporátnych peňazí, ktoré obhajujú úplne iné záujmy.

Podľa Corporate Europe Observatory iba britský finančný sector ročne minie viac ako 34 miliónov eur na lobing v Bruseli a zamestnáva 140 lobistov. Existuje síce register lobistov, kde by mali firmy zverejňovať, koľko investujú do lobingu a pre akú tému, ale zatiaľ je dobrovoľný. Záväzný register nám dá oveľa lepší prehľad o tom, ako sú ovplyvňované európske zákony a aké korporátne záujmy sú v nich reflektované.

Spôsob dohadovania zmluvy Translatlantického partnerstva pre obchod a investície (TTIP) je katastrofou sám o sebe. Táto obchodná zmluva smeruje k liberalizácii obchodu medzi EÚ a USA, čo môže mať veľký dopad spotrebiteľov v EÚ: od zvýšenia nezamestnanosti, zníženia informovanosti spotrebiteľa až po oslabenie pozície štátu voči korporátnym praktikám.

Návrh tejto zmluvy ale nebol zverejnený, verejnosti je dostupná iba časť uniknutých dokumentov, k plnej verzii návrhu zmluvy mali prístup poslanci a poslankyne členských štátov za striktných podmienok (mali prístup k dokumentom iba na niekoľko hodín, bez možnosti pripojenia k internetu a museli sa zaviazať, že o obsahu nebudú verejne hovoriť).

Ako je možné, že takto prebieha rokovanie o jednej z najdôležitejších zmlúv, ktoré do budúnocsti ovplyvnia hospodárstvo Únie? Prečo, ak má skutočne táto zmluva prinášať veľké benefity pre oba kontinenty, sa o nej pre istotu nemôže nikto nič dozvedieť? Jedine, že by nezávislý výskum potvrdil, že veľké benefity neprináša pre spotrebiteľov, ale pre „biznis“.

Už teraz je malým víťazstvom, že ešte pred zverejnením tohto listu predseda Euroskupiny ohlásil, že zverejní niektoré ich dokumenty, rovnako Komisia publikovala niektoré časti zmluvy TTIP. Verejný a mediálny tlak funguje, pridajte preto aj Vy svoj podpis na http://you.wemove.eu/campaigns/transparency.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.