Posvätný obchod a pokrok

Tomáš Profant

Také slovenská vláda odsouhlasila nedávno zákaz prodeje ve většině obchodů ve svátek a též na Slovensku vyvovalo opatření kritku. Tomáš Profant z Poleblogu.sk okomentoval událost s důrazem na měnící se vztah k práci v současném systému.

Slovenská vláda odsúhlasila zákaz predaja vo väčšine obchodov počas všetkých sviatkov. Zamestnávatelia tejto na prvý pohľad progresívnej sociálno-demokratickej regulácii vo všeobecnosti neodporovali. Argumenty v prospech zákazu sa týkali najmä kvality života ľudí, ktorí pracujú aj počas sviatkov a potreby oddychovať.

Zrejme najmilitantnejšia reakcia prišla od bývalého ministra školstva, Eugena Jurzycu, z SaS, ktorý povedal: „Rozšírenie zákazu predaja na všetky dni sviatkov vnímam ako útok na symboly trhovej ekonomiky, ktorými sú obchody.“ To, čo jedni môžu považovať za kompromis medzi vládou, zamestnancami a zamestnávateľmi, za jednoduchú reguláciu, ktorá je denným chlebom vládnej politiky, je pre trhových fundamentalistov útokom na ich identitu. To, čo sú pre niektorých kostoly, sú pre iných obchody.

Momentka z českého supermarketu. Foto Michal Šindelář, DR

Neolibralizmus je podobne ako kresťanstvo založený na viere. Veriaci aj v tomto prípade veria v neviditeľnú entitu. Boha nahrádzajú rukou. Tá je rovnako všemocná a zaisťuje poriadok svetských záležitostí, ak len budú subjekty tohto náboženstva nasledovať jeho hlavé prikázanie — vlastný záujem.

Napriek ideologickému obratu, ktorý započal najneskôr s nástupom hospodárskej krízy v roku 2008, neoliberálna dogma stále žije a jej fundamentalizmus, zdá sa, narastá s poklesom vplyvu jej hlavných ideológov.

Avšak nie sú to neoliberáli, kto ponúka zaujímavý vhľad do našej kultúry a ekonomiky. Argument podporovateľov a podporovateliek zákazu je založený na základnom modernom odlíšení práce od voľného času. Ak je zákaz práce počas sviatkov útokom na trhovú ekonomiku, zároveň ju tento zákaz aj zachraňuje. Nielen, že zamestnávatelia tvrdia, že nie je dosť ľudí, ktorí by cez sviatky mohli pracovať, ale, čo je dôležitejšie, ľudia si potrebujú odpočinúť, aby sa mohli oddýchnutí vrátiť do roboty.

Práca musí byť oddelená od voľného času, aby ideológia, na ktorej je postavená, mohla bez problémov fungovať. Kapitalizmus možno usiluje o to, aby mali zamestnanci pocit, že ich povolanie je zároveň aj ich poslaním a prácu vykonávali pre radosť, obávam sa však, že v maloobchode je niečo také ťažšie dosiahnuteľné. V tomto prípade je naďalej kľúčová perspektíva, že človek si zarába na to, aby si mohol užívať vo voľnom čase, čím legitimizuje celý zamestnanecký pomer.

Takéto odcudzenie od práce je však v priamom protiklade k predstave, že práca je súčasťou autonómnej ľudskej bytosti, že takúto autonómnu prácu z definície nemožno oddeliť od voľného času, ale že môže len získavať rôzne formy. V takom prípade žitie nie je delené podľa štruktúry kapitalistickej ekonomiky, ale sa stáva cieľom samým o sebe.

Práca, tak ako ju poznáme dnes, tak zaniká. Jednoducho prestáva dávať zmysel ako práca a stáva sa niečím, od čoho človek nepotrebuje vypnúť, stáva sa samotným žitím. Spolu so zánikom práce zaniká aj potreba voľného času. Samozrejme, ľudia potrebujú spať a napĺňať svoje biologické potreby, ale rozlíšenie medzi niečím, čo musíme robiť, aby sme mohli robiť niečo, čo nás baví, prestáva dávať zmysel.

Neoliberálna obrana obchodov ako posvätných symbolov trhovej ekonomiky je niektorým možno na smiech, avšak skutočná tragédia tkvie v zdanlivom pokroku, ktorý Slovensko práve dosiahlo. Výrobné prostriedky ostávajú v rukách vrstvy bohatých a hoci ľudia práve získali pár dní voľna navyše, logika, ktorá štrukturuje naše životy medzi nútenú prácu a nútený voľný čas ostáva nedotknutá, ba dokonca sa posilňuje. Vykorisťovanie bude totiž s prijatým zákazom zas o niečo menej zrejmé ako doteraz.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.