Immanuel Wallerstein bol a naďalej ostáva azda najvýznamnejším predstaviteľom neomarxizmu vo svete. Preslávila ho teória sveto-systému, ktorá je dnes súčasťou kánonu odboru Medzinárodných vzťahov.

Hoci v súčasnosti už radikálne prístupy nie sú v tomto odbore ničím neobvyklým a v niektorých oblastiach prevládajú nad tradičným (neo)realizmom a (neo)liberalizmom, Wallerstein bol priekopník. Svoju akademickú kariéru začal koncom 50. rokov.

Až v roku 1974 však vydal prvú časť svojho najslávnejšieho diela Moderný sveto-systém. V ňom predstavil dodnes používané rozdelenie sveta na tri základné oblasti: jadro, perifériu a semi-perifériu. Posunul tak rigidné chápanie sveta tzv. teórie závislosti o možnosť pohybu v rámci sveto-systému.

Kým Wallersteinovi predchodcovia vnímali ekonomický rozvoj v chudobných krajinách len ako dôsledok tzv. rozvoja v krajinách bohatých, jeho koncepcia sveta umožňovala údajný rozvoj aj nezávisle od krajín bohatého Západu.

Základným prvkom rozdelenia sveta podľa Wallersteina bola sofistikovanosť výroby. Tzv. vedúce produkty, akými boli v dávnej minulosti textil, pred pár dekádami oceľ, autá, či ešte neskôr počítače a po nich napr. lietadlá, prípadne genetické inžinierstvo naďalej zaisťujú veľkú časť ziskovosti. Schopnosť monopolizovať zisky, či už patentami alebo akýmikoľvek ďalšími štátnymi zásahmi bola pre Wallersteina súčasťou udržiavania nadvlády krajín jadra.

Neo? Marxizmus?

Termín neomarxizmus dnes označuje viac kultúrnu ľavicu venujúcu sa kritike rasizmu, sexizmu, či homofóbii. V čase, keď som prvýkrát čítal Wallersteinove texty na Masarykovej univerzite v Brne, sme poznali len jeden význam tohto termínu. Išlo o Wallersteinovu teóriu medzinárodných vzťahov.

Sám Wallerstein sa však v neskoršom veku posunul k dôrazu na nemateriálne témy. Do češtiny bola preložená jeho dôležitá kniha Európsky univerzalizmus, ktorú sme zas čítali na seminári na Viedenskej univerzite. Tam sme sa už nevenovali len kritike vykorisťovania, ale aj kritike ideológie západnej nadradenosti. Wallerstein presvedčivo ukázal, že presadzovanie demokracie alebo ľudských práv je len variantou snáh civilizovať barbarov. Brilantne pritom využil takmer päťsto rokov starú debatu medzi španielskym kňazom las Cassasom a teológom de Sepulvédom o problematike kolonizácie amerických Indiánov.

V jednej z najdôležitejších marxistických debát — v tzv. Brennerovej debate — však Wallerstein ťahal za kratší koniec, hoci najnovší výskum ukazuje, že aspoň čiastočne mal pravdu. Kľúčovou otázkou tu bol vznik kapitalizmu a otázka triedy. Kým Wallerstein definuje kapitalizmus prostredníctvom obchodu, Brenner za základ považuje triedny vzťah založený na vlastníctve kapitálu. Počiatok kapitalizmu potom u Brennera vychádza zo vzniku triedy nemajetných nútených hľadať obživu tým, že predávajú svoju prácu. U Wallersteina však svetový kapitalizmus vzniká, postupne rozširovaním nerovnej výmeny do celého sveta, ktorá rozdeľuje svet na jadro a perifériu.

Dnes vieme, že pravdu majú tak trochu obaja. Áno, kapitalizmus v zmysle vzťahu medzi vykorisťovateľom a vykorisťovaným musel najprv vzniknúť v Anglicku v 16. storočí. Avšak nerozšíril by sa bez nerovnej koloniálnej výmeny, ktorá pokračuje dodnes a vytvára jeho dnešnú globálnu podobu.

Budúcnosť

Postmoderna nás zbavila veľkých rozprávaní. Jedným z nich bol aj Wallersteinov neomarxizmus. Dnes už pôsobí viac ako proroctvo z dávnej minulosti, keď úlohou vedy bolo predpovedať budúcnosť. Podľa Wallersteina sa nachádzame v období bifurkácie. Svet dospel ku koncu tak, ako ho poznáme, pretože systém nie je schopný vrátiť späť vlastné vychýlenia.

Otázkou je, čo ho nahradí. Svetový kapitalizmus sa zmení buď smerom k autoritárstvu alebo demokratizácii. Buď zvíťazí duch Davosu alebo duch Porto Alegre.

V Davose sa stretávajú bohatí a vplyvní tohto sveta. Cieľom mocných nie je zachovať súčasný nefunkčný systém, ale udržať si vlastné privilégia v tom budúcom. Jeho základom by mala byť hierarchia a nerovnosť rovnako ako doteraz. Naopak, Porto Alegre reprezentuje ľavicu — úsilie o rovnostárskejšiu a demokratickejšiu spoločnosť. Stretávajú sa tam sociálne hnutia a podľa nich iný svet je možný.

Wallersteinovým posledným odkazom je odlíšenie významu ľudského konania v období systémovej stability a v súčasnom chaose. Kým počas stability má ľudské konanie na systém pramalý vplyv, počas obdobia bifurkácie má toto konanie omnoho väčší zmysel.

Vôbec dnes nie je jasné, ako boj medzi Davosom a Porto Alegre dopadne. Preto má omnoho väčší zmysel zapojiť sa, než pred päťdesiatimi rokmi, keď bohaté časti sveta zažívali svoje zlaté (kapitalistické) obdobie. To je Wallersteinov odkaz, ktorý by sme si mali zapamätať.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.