Chci přispět X

Keď by sme prestali robiť nočné a víkendy, nezarobíme nič

Partnerský Poleblog.sk vydal druhou z cyklu sociálních reportáží, v rámci něhož vyrážejí jeho autoři za zaměstnanci podniků a továren spojených s tzv. pracující chudobou. Rozhovory byly tentokrát pořízeny ve výrobně autodílů v Trnavě.

A1

Michael Augustín

27.05.2017 09:32

  • Svět
  • Dopis ze Slovenska

Spoluautor: Jana Sivičeková

A2

Cílem cyklu je dle autorů mimo jiné přinést do veřejného diskursu problematiku práce a života manuálně pracujících lidí ve výrobě velkých podniků. Foto NA, WmC

Prostredníctvom našich sociálnych reportáží poukazujeme aj na výraznú regionálnu disparitu v rámci Slovenska. Naposledy sme priniesli reportáž o tom, aké sú pracovné príležitosti a podmienky v Rimavskej Sobote. V poradí druhú sociálnu reportáž vám prinášame z Trnavského kraja, konkrétne z Trnavy. Trnavský kraj je rozlohou druhý najmenší v rámci Slovenska. No v porovnaní s Rimavskou Sobotou sa nachádza na druhej strane barikády v percentuálnej miere nezamestnanosti. Podľa mesačnej štatistiky ÚPSVR miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Trnava dosahuje iba 2,80 % (marec 2017). Keďže v Trnave má bohaté zastúpenie automobilový priemysel, respondenti sú zamestnanci spoločnosti, ktorá sa špecializuje na výrobu náhradných dielov a komponentov pre automobilový priemysel, gumokovových a plastových autosúčiastok, ktoré tlmia vibrácie motorov a podvozkov vo všetkých typoch motorových vozidiel.

Prvá respondentka má 40 rokov. Pracuje na pozícii strojárenskej pracovníčky pri vulkanizácii. Ako žena priamo nevulkanizuje, ale podieľa sa na výrobnom procese, má na starosti kalibrovanie, montážne práce. Svoju prácu považuje za namáhavú, pretože ide o štvorzmennú nepretržitú prevádzku. Pracuje sedem a pol hodiny denne.

Vedeli by ste popísať pracovné prostredie, podmienky, atmosféru na pracovisku, prípadne spôsob kontroly?
Pomerne často sú vykonávané kontroly. Mám pocit, že ráno sú kontroly také zhustené. Pri kontrole ide skôr o to, že nás „dodžubú“, ak sa nesplnia normy.

Ako by ste hodnotili komunikáciu nadriadených s vami?
Na mojom oddelení nás vedúci o podstatných veciach informuje. Som spokojná s komunikáciou.

Fungujú na vašom pracovisku odbory?
Áno, máme odbory, fungujú dobre. Keď sú problémy, hneď ich kontaktujeme.

Ste spokojná s vašou prácou? Ako dlho pracujete v tejto firme?

Človek by si vedel predstaviť aj inú prácu. Ale z mojej pozície ako ženského pracovníka som spokojná aj s finančným ohodnotením. Je to v pohode. Pracujem tu už 10 rokov, stále na tej istej pracovnej pozícii.

Ako vnímate možnosť kariérneho rastu na vašom pracovisku?
Stojí to na bode mrazu.

Čo pre vás znamená práca? Baví vás vaša práca?
Musím povedať, že ma práca baví.

Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu? Ako trávite voľný čas, čo kultúrne vyžitie?

Voľného času je málo pri takejto práci. Keď má človek rodinu, tak napríklad aj na rodinné oslavy si musí vziať dovolenku, keďže sa robia aj víkendy. Na kultúrne vyžitie ozaj nie je čas, človek je rád keď si stíha udržiavať domácnosť.

Vedeli by ste povedať, kedy bolo vaše najlepšie životné obdobie, pracovalo sa vám najlepšie a boli ste s prácou najspokojnejšia?

Bolo to, keď som sem nastúpila a skončilo to asi pred piatimi rokmi. Bol lepší kolektív, pracovalo sa pokojnejšie. Postupne sa prijímalo stále viac ľudí, tí starí poodchádzali, vytvorili sa nové pozície: majstri a tým sa to dosť pokazilo. Teraz tu pracuje veľa ľudí, od 20 rokov až po dôchodcov. Manažment tlačí na vyššiu produktivitu, takže je stále viac práce a stresu. Podľa mňa sa normy ani nezvyšujú, ale majstri a ich nadriadení nás nútia, aby sme robili stále viac a viac. Jednoducho stanovia normy, vytlačia nejaký graf, ktorý určuje koľko by sa malo stihnúť za sedem a pol hodiny. Tie grafy si upravujú podľa seba, ešte sa aj predbiehajú. Každý majster, ktorý ma vyššiu produktivitu, má vyššie odmeny. Majstri tým pádom naháňajú ľudí, aby sa ukázali ako najlepší.

Čo by zlepšilo spokojnosť s vašou prácou? Viete povedať, aká by bola pre vás ideálna práca?
Určite by som bola spokojnejšia, ak by sme zarábali ešte lepšie. Po odpočítaní príplatkov mi výplata vychádza na úrovni okolo 430 eur. Žena by tu podľa mňa pod 1 000 eur v čistom nemala zarábať. Ideálne by bolo lepšie platové ohodnotenie a aby sa pracovalo na menej zmien, napríklad aby odpadli víkendy.

***

Respondentka jasne vníma svoju prácu a platové ohodnotenie cez svoju rodovú identitu a roly, ktoré plní ako členka rodiny a žena v domácnosti. S tým súvisí aj jej túžba, aby sa pracovalo na menej zmien a aby odpadli víkendy. Napriek tomu, že ju práca baví, pomerne jasne kritizuje tlak nadriadených na zvyšovanie produktivity zamestnancov. Počas rozhovoru sme sa dozvedeli, že ženy vo výrobe môžu postúpiť o menej platových tried ako muži. V tomto smere je ženská práca znevýhodnená. Z tohto dôvodu žena preto ani nemá ambície kariérne postupovať, avšak má jasnú predstavu o tom, koľko by chcela zarábať, vie definovať, čo by zlepšilo jej spokojnosť s prácou.

Našim druhým respondentom je pán, ktorý má 41 rokov, pracuje ako zriaďovač na lisoch. Svoju prácu považuje za namáhavú hlavne v lete, kedy ako uvádza, je v hale aj 35 °C. Taktiež pracuje sedem a pol hodiny denne na štyri zmeny.

Vedeli by ste popísať pracovné prostredie, podmienky, atmosféru na pracovisku, prípadne spôsob kontroly?
Sú určené normy, ktoré sa majú plniť. Ale oproti druhým firmám, kde je pásová výroba máme určite voľnejšie podmienky, človek si môže odskočiť na kávu, cigaretu. Normy sa ale stále zvyšujú.

Ako by ste hodnotili komunikáciu nadriadených s vami?
Hodnotil by som to tak, že väčšina nadriadených je dosť neprofesionálna. Nevedia jednať s ľuďmi. Lenže na nich tiež tlačí šéf výroby, to je celé a zároveň najväčšia chyba v tejto firme.

Fungujú na vašom pracovisku odbory?
Áno, fungujú odbory. V tomto nie je problém, v rámci možnosti sa snažia robiť čo môžu.

Ste spokojní s vašou prácou? Ako dlho pracujete v tejto firme?

Nie som celkom spokojný. Som v tejto firme od začiatku jej pôsobenia, už 16 rokov a zhrnul by som to tak, že síce nám sľubovali kariérny rast, postupovanie v platových triedach, ale ja som stále na tej istej pozícii. Robím zriaďovača cez desať rokov. Viacerí majú tú istú platovú triedu, len ja mám aj zodpovednosť. Keď to poviem vedúcemu, počujem stále len výhovorky. V minulosti som bol tiež v odboroch, chodili sme vyjednávať. Sťažovali sme sa aj na to, že zriaďovač by mal mať automaticky vyššiu triedu, ako bežný zamestnanec a bolo povedané, že áno, ale musí mať odrobené desať rokov zriaďovača. Keďže ja už mám, opäť som to povedal vedúcemu, tak som zvedavý čo povie.

Ako vnímate možnosť kariérneho rastu na vašom pracovisku?
Väčšina pracuje stále na tej istej pozícii.

Čo pre vás znamená práca? Baví vás vaša práca?
Baví ma táto práca, keby ma nebaví, nerobím tu 16 rokov. Zároveň, keď sa pozriem aké sú iné možnosti, uvedomujem si, že sme na tom lepšie. Aj šoféri, čo vozia aj do iných firiem a chodíme s nimi fajčiť, potvrdili, že sa to nedá porovnať. Čiže táto naša práca je dobrá, máme aj voľnosť, aj benefity. Ale, keď odpočítame príplatky za poobedné, nočné, víkendy – tak mne so sedmičkou triedou (tou vyššou, lebo som hlavný zriaďovač a mám zriaďovačský príplatok 80 eur) to vychádza 550 eur. Takže keby sme prestali robiť nočné, víkendy a robili by sme len ranné, tak nezarobíme nič.

Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu? Ako trávite voľný čas, čo kultúrne vyžitie?
Práca mi na vyžitie stačí, ale voľného času je málo. Vychádza mi jeden voľný víkend v mesiaci. Niekedy vyrobíme o 2-3 dni viac ako jedno či dvojzmenka, môžeme si tie dni nechať zaplatiť ako nadčas, alebo si ich môžeme zobrať ako vyrovnávacie voľno.

Vedeli by ste povedať, kedy bolo vaše najlepšie životné obdobie? Kedy sa vám pracovalo najlepšie a boli ste s prácou najspokojnejší?
Viem to celkom presne, od roku 2000 do roku 2005. Vtedy som nastúpil do firmy, robil som na lise, zarobil som 14-tisíc slovenských korún. Bol som veľmi spokojný, nebolo toľko roboty, bolo nás menej, bolo to jednoducho menej stresujúce. Potom som išiel na školenie do Nemecka a odvtedy robím zriaďovača.

Čo by zlepšilo spokojnosť s vašou prácou? Viete povedať, aká by bola pre vás ideálna práca?
Určite by som bol spokojnejší, keby bola moja práca lepšie finančne ohodnotená. Podľa mňa pod 1 200 eur v čistom by sa v takejto firme nemalo zarábať. Čiže to čo mám v hrubom, nech mám v čistom.

***

Respondent má podobne ako jeho kolegyňa konkrétnu predstavu o lepšom plate. Sebavedomejšie interpretoval svoju kritiku zlého jednania nadriadených s robotníkmi, sťažené podmienky kariérneho rastu či nepostupovanie v platových triedach, ako aj tlak na zvyšovanie výrobných noriem. Porovnáva svoju prácu s prácou v okolitých firmách. Priznáva, že v porovnaní s konkurenciou majú výhodnejšie pracovné podmienky a benefity.

Obaja respondenti sú so svojou prácou v celku spokojní a zároveň sa obaja zhodli, že by ich práca mohla byť lepšie finančne ohodnotená. Zároveň si však uvedomujú, že ich vyšší príjem súvisí s príplatkami za nočné, nadčasy a víkendy, keďže pracujú v nepretržitej, štvorzmennej prevádzke a že po ich odpočítaní by na tom neboli lepšie, ako zamestnanci iných firiem s pásovou výrobou. Vyzdvihujú význam dobrého kolektívu, fungovanie odborov v rámci podniku si pochvaľujú. Na otázku, čo by zlepšilo ich spokojnosť s prácou, reagovali okamžitou odpoveďou: lepšie finančné ohodnotenie. Na doplňujúcu otázku, či by neboli spokojnejší, ak by pracovali menej, dodali, že áno, ale len pri tom lepšom finančnom ohodnotení. Kariérny rast chápu najmä cez postup v platových triedach, nie cez zmenu pracovnej pozície. U respondentov je vzťah k práci vnímaný prioritne cez finančnú stránku, až v druhom rade uvažujú o práci v súvislosti s ich voľným časom či spoločenským vyžitím. Nie celkom si uvedomujú, že aj keď zarábajú lepšie než iní, je to na úkor časových možností, v rámci ktorých by zárobok mohli investovať do seba či do svojej rodiny. Z toho dôvodu je zaujímavá voľba priorít u respondentov: ešte lepší zárobok namiesto voľného času. Na otázky o politike, účasti na voľbách reagovali stroho a z ich odpovedí vyplýva nezáujem o svet politiky. Rôzne aspekty týkajúce sa zlepšenia pracovných podmienok vnímajú predovšetkým v spojitosti s firmou a nie ako politický problém. Informácie o dianí doma, či v zahraničí získavajú predovšetkým zo sociálnych sietí, internetu.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.


A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.