Uvažovali ste niekedy nad správnym usporiadaním zaváranín v komore? Alebo nad pravdivostnou hodnotou vhodne umiestneného požiarneho východu? A čo takto ontológia vysokozdvižného vozíka? Vitajte vo filozofii logistiky.

Logistika je v staroreči skladové hospodárstvo. Nie je to teda žiadne odvetvie logiky, ako by naznačovala príbuznosť slov. Logicky usporiadaný sklad sa neriadi žiadnymi premisami, postulátmi a dôkazmi, ale čímsi, čo sa volá zdravý rozum. Koho, to sa zvyčajne nevie, pretože predsa len každý sklad má svojho majstra a svojich tovarišov, ktorí vedia, kde čo je, ale že by to malo nejakú pochopiteľnú usporiadanosť z povahy racionálnej interpretácie sveta sa nedá odhadnúť.

Jazykový smog sa v dnešnom postmodernom svete stal súčasťou výživy nášho myslenia približne v množstve glutamanu sodný v ostro-kyslej polievke. Filozofia logistiky nie je vymyslené slovné spojenie, ale slogan, ktorý vypadol z akéhosi mediálneho mudrovania o sklade a preprave tovaru a dá sa nájsť aj na stránkach logistických spoločností, teda firiem presävajúcich tovar z bodu A do bodu B. Predstavte si, že by človek, ktorý slovné spojenie filozofia logistiky použil, aj vedel, o čom rozpráva. Predstavte si, že by kdesi v Žiline na dopravnej vysokej škole vznikla katedra filozofie logistiky a začala sa správať štandardne filozoficky. Teda určila by základné normotvorné kategórie, určila by teorémy, metodológiu, metajazykové prostriedky, aplikovanú filozofiu. Čo by vlastne riešila? Možno by sa tu našlo miesto pre viacero základných filozofických kurzov: Etické otázky usporiadania tovaru v priestore. Ontologický dôkaz jestvovania prvohýbateľa vysokozdvižného vozíka. Kritika čistého usporiadania. Dialektika prepravy tovaru. Platónova Ústava a požiarne bezpečnostné predpisy. Karteziánska sústava regálov. Hermeneutika chladiarenstva. Bytie, ničota a inventarizácia.

Z filozofie sa dnes stala marketingová nálepka, ktorá má dodať banalite nádych vznešenosti. Láska k múdrosti kedysi predstavovala spojenie hlbokého emocionálneho zážitku z diskusie o hľadaní pravdy a racionálneho uspokojenia z poznania a interpretácie sveta. Dnes je vytlačená na okraj spoločnosti radosťami rýchloobrátkového aforistického sveta a povrchnej banalizácie bonmotmi sociálnych sietí. Opusteného slova filozofia sa zmocnili marketingoví šamani, aby ho znásilnili a prilepili sťaby trblietavú ozdôbku v snahe dodať banalite každodennosti hĺbku večnosti. Posadnutosť snahou zmúdrieť v posilňovniach majú aj fitnes centrá svoju filozofiu, nájsť tam však stroj na cvičenie mozgu sa nepodarí. Filozofiu jedla predstavujú gurmáni v snahe presvedčiť nás, že zjesť tvora či nejakú burinu má hlbší zmysel a výsledok bude povznášajúcejší, než ten štandardne budoárový.

A opačne: tam, kde by človek hľadal zmysel, hĺbku, existenciálne premýšľanie o koreňoch, prítomnosti a budúcnosti — napríklad pri riadení a smerovaní spoločnosti , budovaní výchovno-vzdelávacieho systému, tolerancii — nachádzame len pragmatizmus a utilitarizmus krátkodobých materiálnych výhod. Červené oči rýchleho zisku politiky a moci dopĺňa maximálne tak banálne vyprázdnený jazyk fráz samozvaných dobrých anjelov.

Keď budete na budúce robiť poriadok v komôrke, nezabudnite aj na filozofiu logistiky. A zamyslite sa nad tým, či hromadenie starých kompótov je dobrom, alebo upínaním sa k materiálnemu prebytku.