Bratislavskí experti (publicisti)

Daniel Škobla

Sběr socioekonomických dat o Romech není v žádném případě v rozporu s lidskoprávními principy — je naopak Evropskou unií doporučeným způsobem, jak sledovat situaci diskriminovaných menšin a pracovat k odstranění diskriminace.

Zdá sa, že denník SME sa v poslednom čase začal špecializovať na otázku štatistických zberov dát. Uverejnil v jednom týždni hneď dva komentáre na tému dát o Rómoch (J. Hrabko: Osada Slovensko a R. Pivoň: Čísla od znalcov z Bratislavy Rómom nepomôžu). Obidva komentáre sú však, žiaľ, neinformované a druhý menovaný je učebnicovým príkladom populistickej žurnalistiky.

Téme sa venoval tiež kolega Dano Gerbery tu.

Na rozdiel od názoru, ktorý prezentuje J. Hrabko, si myslím nasledovné: Pokiaľ nepoznáme životné podmienky sociálne vylúčených Rómov, pokiaľ nemáme kvantifikované informácie o problémoch, ktorým čelia marginalizované skupiny rómskej populácie, nedajú sa prijať účinné opatrenia na riešenie týchto problémov. To sa samozrejme vzťahuje k dátam o diskriminácii aj k dátam o životných podmienkach Rómov.

R. Pivoň vo svojom komentári nepatrične zužuje otázku zberu etnických dát viac-menej na Atlas rómskych komunít. Hlboko sa mýli v tom, že Atlas slúži iba na písanie diplomoviek pre študentov. Je prekvapujúce, že nie je informovaný o tom, že Atlas rómskych komunít mal a má ambície slúžiť napríklad na cielenie intervencií z fondov EÚ. Na základe tejto databázy boli Úradom splnomocnenca pre rómske komunity v minulom období pripravované tzv. Lokálne stratégie komplexného prístupu. V nasledujúcom programovacom období pre fondy EÚ sa opäť uvažuje o využití Atlasu na cielenie infraštruktúrnych intervencií, aby pomoc išla tam, kde je to najviac potrebné. (Atlas sa v súčasnosti aktualizuje.) To, že pomoc v skutočnosti nejde do tých najsegregovanejších a najviac vylúčených osád (ako dokladuje aj aktuálna výskumná správa UNDP) nie je chyba Atlasu rómskych komunít.

J. Hrabko vo svojom komentári naznačuje, že zber dát o Rómoch (a iných etnických menšinách — niekedy sa tieto dáta nazývajú „etnické dáta“) je v rozpore s ľudskoprávnymi princípmi. V tomto ide o hlboké nedorozumenie. K zberu dát o životných podmienkach Rómov opakovane a dlho vyzývajú svoje členské štáty napríklad Rada Európy (prostredníctvom ECRI) ale aj iné celoeurópske ľudskoprávne organizácie.

Svoj postoj k etnickým dátam ECRI v roku 1996 zreteľne vyjadrila prijatím Odporúčania č. 1 týkajúceho sa boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii, ktoré zdôrazňuje potrebu — v súlade so zákonmi — zhromažďovať informácie, ktoré by mohli napomôcť posudzovaniu a hodnoteniu „situácie a skúseností skupín osobitne ohrozených rasizmom, xenofóbiou, antisemitizmom a intoleranciou, pretože bez spoľahlivých údajov sa nedajú pripraviť vhodné opatrenia.“ Ďalší krok ECRI, ktorý ovplyvnil vývoj európskej diskusie o zbere etnických dát je Usmernenie pojednávajúce o otázkach týkajúcich sa zberu etnických dát v práci ECRI z roku 2005.

Z iného súdka: Mimovládna organizácia Open Society Institute v roku 2010 publikuje správu,

ktorá priamo analyzuje metodológiu zberu dát o rómskej populácii a vyzýva vlády, aby vynaložili zvýšené úsilie na zredukovanie deficitu takýchto dát. Iná mimovládka, Euroepan Roma Rights Center, podporuje využitie etnických dát ako dôkazového materiálu v súdnych procesoch ale aj ako faktografického materiálu pri riešení problémov v súvislosti so sociálnou spravodlivosťou.

Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015 je asi najznámejšou medzinárodnou iniciatívou v prospech integrácie Rómov a otázka zberu etnických dát a merateľných indikátorov je imanentne prítomná v jej agende. V roku 2007 sa v rámci Dekády vypracoval dokument Kvantitatívne indikátory pre monitorovanie postupu Dekády začleňovania rómskej populácie.

Rozvojový program OSN (UNDP) od roku 2000 realizuje veľké medzinárodné komparatívne výskumy o podmienkach života marginalizovaných Rómov, v rámci ktorých sa zbierajú dáta o postavení na trhu práce, vzdelávaní, zdravotnom stave, materiálnej deprivácii atď. Rómov (tieto výskumy prebehli aj na Slovensku).

Nový Rámec EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020 na základe Oznámenia Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 uvádza: „Členské štáty musia predovšetkým zabezpečiť, aby Rómovia neboli diskriminovaní a aby sa s nimi zaobchádzalo ako s inými občanmi EÚ, aby mali rovnaký prístup ku všetkým základným právam ... a z tohto dôvodu je potrebné zaviesť účinný monitorovací mechanizmus, ktorý zaistí merateľnosť dosiahnuteľných výsledkov... .“

Na Slovensku bola v rámci projektu EÚ Progress nedávno vytvorená platforma, ktorá sa zaoberala komplexne otázkami zberu štatistických citlivých dát (vrátane etnických dát) a prijala odporúčania, ktoré sú verejne dostupné. Celý zborník so všetkými textami k tejto téme je dostupný.

Summa sumarum: Existuje širší odborný konsenzus, v Európe aj na Slovensku, že zber štatistických údajov takým spôsobom, aby mohli byť členené podľa etnicity, predstavuje nevyhnutnú podmienku pre poznanie a analýzu nerovností medzi majoritou a menšinami. Skutočnosť, že zber etnických dát a špeciálne dát o Rómoch nie je v rozpore so zákonmi o ochrane osobných údajov či s ochranou ľudských práv, zdôrazňujú európske inštitúcie aj mimovládni medzinárodní aktéri. Množstvo paneurópskych dokumentov, konvencií OSN, odporúčaní a analytických správ konštatuje, že používanie dát o skupinových charakteristikách neporušuje zákony o ochrane osobných údajov — právne predpisy však stanovujú špecifické obmedzenie pre zber dát a vymedzujú aké dáta a akým spôsobom sa môžu zbierať, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu.

Na Slovensku, naopak od toho, čo tvrdia publicisti, je potrebné vytvoriť koncepcie zberu dát o životných podmienkach Rómov a systematizovania praxe zberu týchto dát. V kvázi liberálnom postoji typu „všetci sme občania bez ohľadu na farbu pokožky“ (ktorý v komentári prezentuje pán Hrabko) je latentne skryté nebezpečenstvo diskriminácie, práve preto, že takýto postoj prehliada štrukturálnu diskrimináciu v spoločnosti a ignoruje potreby marginalizovaných skupín.