Zdá sa, že denník SME sa v poslednom čase začal špecializovať na otázku štatistických zberov dát. Uverejnil v jednom týždni hneď dva komentáre na tému dát o Rómoch (J. Hrabko: Osada Slovensko a R. Pivoň: Čísla od znalcov z Bratislavy Rómom nepomôžu). Obidva komentáre sú však, žiaľ, neinformované a druhý menovaný je učebnicovým príkladom populistickej žurnalistiky.

Téme sa venoval tiež kolega Dano Gerbery tu.

Na rozdiel od názoru, ktorý prezentuje J. Hrabko, si myslím nasledovné: Pokiaľ nepoznáme životné podmienky sociálne vylúčených Rómov, pokiaľ nemáme kvantifikované informácie o problémoch, ktorým čelia marginalizované skupiny rómskej populácie, nedajú sa prijať účinné opatrenia na riešenie týchto problémov. To sa samozrejme vzťahuje k dátam o diskriminácii aj k dátam o životných podmienkach Rómov.

R. Pivoň vo svojom komentári nepatrične zužuje otázku zberu etnických dát viac-menej na Atlas rómskych komunít. Hlboko sa mýli v tom, že Atlas slúži iba na písanie diplomoviek pre študentov. Je prekvapujúce, že nie je informovaný o tom, že Atlas rómskych komunít mal a má ambície slúžiť napríklad na cielenie intervencií z fondov EÚ. Na základe tejto databázy boli Úradom splnomocnenca pre rómske komunity v minulom období pripravované tzv. Lokálne stratégie komplexného prístupu. V nasledujúcom programovacom období pre fondy EÚ sa opäť uvažuje o využití Atlasu na cielenie infraštruktúrnych intervencií, aby pomoc išla tam, kde je to najviac potrebné. (Atlas sa v súčasnosti aktualizuje.) To, že pomoc v skutočnosti nejde do tých najsegregovanejších a najviac vylúčených osád (ako dokladuje aj aktuálna výskumná správa UNDP) nie je chyba Atlasu rómskych komunít.