Príležitosť, ktorá sa nevyužíva

Radovan Geist

Angela Merkelová je federalistka. Politici "jadra EÚ" jednomyseľne vyhlasujú, že riešením krízy je viac Európy. O koho sa oprie stredoeurópsky politický mainstream, ktorý je inštinktívne podozrievavý voči bruselskému federalizmu?

Za posledné dva roky sme sa naučili, že s prívlastkami prelomový či historický treba v súvislosti so summitmi Európskej únie narábať veľmi opatrne. Povedzme však, že ten budúcotýždňový bude ďalším zo stretnutí v historicky prelomovom období európskej integrácie. Lídri eurozóny a niektorých ďalších štátov majú hovoriť o definitívnom texte novej fiškálnej zmluvy.

Tá je ideovým i politickým dielom nemeckej kancelárky: trvaním na prísnych fiškálnych pravidlách, opatrnosťou voči preberaniu záruk za iných, strachom z inflácie aj uprednostňovaním nemeckého hospodárskeho modelu. Pre časť stredoeurópskeho hlavného politického prúdu, ktorá svoju podstatu stavia na bolestivých, no nevyhnutných reformách, by to malo byť zatiaľ všetko v poriadku. No niekoľko dní pred vrcholovým stretnutím, ktoré možno predsa bude tak trochu prelomové, Merkelová v interview vyhlásila, že "verí v politickú úniu".

A nielen to. Hoci slovo federácia nepoužila, jej predstava budúcej únie sa podobá na Spojené štáty európske, o ktorých na začiatku tohto storočia hovoril vtedajší minister zahraničných vecí SRN Joschka Fischer.

Rozhodovanie v zásadných otázkach rozpočtu a hospodárskej politiky sa má preniesť na spoločné európske inštitúcie. Európska komisia sa stane skutočnou spoločnou vládou — kontrolovanou plnoprávnym európskym parlamentom. Jeho hornú komoru by tvorili zástupcovia členských štátov, v dolnej by sedeli poslanci priamo volení európskymi občanmi. V takejto únii — so spoločnými orgánmi a spoločnými pravidlami — si kancelárka vie predstaviť spoločné preberanie záruk. Hoci aj vo forme eurobondov.

Predpokladajme, že to Merkelová myslela vážne, že vzývanie šťastnej federálnej budúcnosti nie je iba spôsobom, akým sa nemecká vláda snaží predať Európu písanú podľa vlastného scenára.

Predpokladajme, že s eurofederalizmom to myslí úprimne a nepovažuje ho za sľub, ktorého naplnenie sa nachádza pohodlne za hranicou jej politickej kariéry. V tom prípade sa jej idey môžu naplniť rýchlejšie, ako čaká.

Fiškálna zmluva ani eurovaly neprinesú konečné riešenie krízy v eurozóne. Škrty a šetrenie hospodársku situáciu na periférii ešte zhoršia. Tlak na hlbšiu integráciu tak porastie. V záujme politického prežitia EÚ alebo jej jadra. Keďže základným kameňom takého projektu musí byť Nemecko, Merkelová bude môcť naplniť svoje slová.

V tej chvíli sa Londýn môže porúčať od stola. V európskej hre zanechá stredoeurópskych politikov, ktorí si zamieňajú Brusel za Moskvu a nemecko-francúzsky tandem inštinktívne podozrievajú z tých najhorších úmyslov. No a oni zase budú mať jedinečnú šancu premeškať historickú príležitosť a zložiť na stôl aj tých pár kariet, s ktorými teraz hrajú.