Medzivládie

Rok 2011 už bol pokrstený rôzne. Bol rokom začiatku druhej, horšej vlny hospodárskej krízy. Rokom politických nepokojov, ktoré povalili desaťročia prežívajúce autokracie, píše Rado Geist v pravidelné víkendové rubrice Dopis ze Slovenska.

Už pred vyše desaťročím analyzoval rakúsky ekonóm a sociológ Egon Matzner zdroje hegemónie Spojených štátov. Z jej troch oporných pilierov – ideologicko-mediálne, monetárno-priemyselné a vojensko-technologické jadro – už žiaden nestojí úplne neporušený.

Súčasná veľká hospodárska kríza bude pravdepodobne symbolickým míľnikom v procese, v ktorom severoatlantický priestor stráca svoje ústredné hospodárske postavenie, ako aj ideologický a kultúrny vplyv. Vojny v Afganistane a Iraku zas ukázali, že hoci je vojensko-technologická oblasť poslednou, v ktorej má Washington jednoznačnú globálnu prevahu, schopnosť dosiahnuť ňou pozitívne (a dlhodobé) zmeny je obmedzená.

Pre kritikov americkej hegemónie alebo spôsobu, akým s ňou USA nakladali, to môže byť dobrá správa. Lenže pozor. Je ťažké ujsť pred jednou znepokojujúcou myšlienkou. Keď odchádza hegemón, berie zo sebou aj svet, ktorý stvoril. S jeho inštitúciami, pravidlami, ideológiou a predovšetkým so štruktúrou moci.

Nezvykli sme si náhodou príliš na naše teplé miestečko v americkom svete? Boli sme v závetrí, v relatívnom pohodlí, a najmä prinajmenšom posledných 20 rokov bezpečne na strane víťazov. Sme pripravení vstúpiť do nepokojných neznámych vôd globálnych zmien?

Konečná stanica, nová globálna rovnováha, je zatiaľ v nedohľadne. Posledných niekoľko takýchto zmien znamenalo, že na vrchole mocenskej pyramídy striedala jedna európska mocnosť druhú (Spojené štáty sú historicky i kultúrne súčasťou starého kontinentu). Americká hegemónia je však pravdepodobne posledným dejstvom európocentrickej epochy a jej koniec predznamenáva zásadnejšie zmeny.

Nahradí ju teraz rovnováha nových globálnych mocností? Nastupuje čínske storočie? Nový multilaterálny poriadok postavený na ekonomicky a politicky uzavretých regiónoch? Alebo nás environmentálne problémy, prirodzené limity našej existencie na tejto planéte, prinútia premýšľať o bezpečnosti, konflikte a spolupráci úplne iným spôsobom?

Vstupujeme do obdobia, ktoré by taliansky filozof Antonio Gramsci nazval interregnom - medzivládím. Takmer denne sme svedkami toho, ako starý známy systém nefunguje. Nástroje použitia moci sú stále menej účinné, tí dole sú stále menej ochotní uveriť, že žijú hoci nie v najlepšom, no v jedinom možnom svete.

Jasná, efektívna náhrada však zatiaľ nie je vo výhľade. Alternatívy prichádzajú na svoju dobu predčasne, sú neúplné, zahmlené, zväčša ostávajú nepovšimnuté. A ak ich zaregistrujeme, pôsobia často príliš exoticky, než aby sme ich brali vážne.

Pravdepodobne sa na "svet potom" nedá dokonale pripraviť. Môžeme sa však doň vyzbrojiť odvahou. Odvahou myslieť inak.

A co si myslíte vy? Diskuse (2 příspěvky)

Jevi_1

Eva Hájková - okres Opava

Sobota, 31.Prosince 2011, 12:39:39

Takové "interregnum" má své nevýhody - např. ztrátu dosavadních jistot a pevné půdy pod nohama. Výhodou je, že máme možnost ovlivňovat tvořící se nový svět, i když jako jedinci jen velice málo. Můžeme opouštět své dosavadní role, s nimiž jsme byli třeba nespokojeni, a hledat si role nové. Můžeme i nově objevovat jiné lidi nebo sami sebe. Jaký bude ten příští svět? Každé nadcházející období je v něčem lepší, než bylo to předchozí, ale v něčem je bohužel i horší. Pokud člověk neočekává neustálý permanentní vzestup (nepřetržitý pokrok ve všem), pak možná nebude zklamán.

Stanislav Hošek - Český těšín

Mezivládí pouze zdánlivé. Pondělí, 2.Ledna 2012, 20:38:4

Na první pohled se může zdát, že skutečně jde o dobu změny globálního hegemona, jenže skutečný hegemon se fakticky nemění. Ať prostřednictvím USA , či ČLR, pořád světu budou vládnout celosvětové finanční korporace.

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.