My, chudobní a opomínaní občania Slovenska z nižšej triedy nemáme v politike žiadne zastúpenie. Jediný, kto aspoň hovorí v našom mene a tlmočí naše záujmy je Robert Fico a jeho strana Smer. Preto ho v zúfalstve a beznádeji bránime pred akoukoľvek kritikou a za každú cenu sa ho zastávame.

Takto asi znie základná téza, ktorej sa držia sympatizanti Smeru. Cítia sa urážaní, odstrkovaní, nevypočutí, ignorovaní. Fico si je dobre vedomý ich situácie, čoho dôkazom je, že sa stavia do role ich zástupcov. Ich frustráciu však nerieši, ale prehlbuje. A kým sa nenájde skutočný zástanca ich záujmov, tak to aj ostane.

Ešte voľby v roku 2006 sa týkali sociálnych a ekonomických otázok, teda zápasu medzi pravicou a ľavicou. Odvtedy Smer účinne odvádza od týchto tém pozornosť a zo sociálnej demokracie si nechal iba pozlátok v podobe skratky v názve strany. V roku 2008 napríklad konšpiroval, že svetová hospodárska kríza bola riadená, v roku 2018, že státisícové protesty riadilo zahraničie.

Fantazmagórie o tom, že slovenský prezident letel do New Yorku za židovským boháčom po inštrukcie, ako povaliť vládu, ukazujú, že Fico nechce nechať vládnutie na náhodu a úcta k demokratickým protestom, voľbám, či slobode médií mu je cudzia. Nedávne klaňanie sa normalizačnému politikovi Gustávovi Husákovi potvrdzuje, ako si predstavuje riadenie spoločnosti.

Smer sa bez úcty k inému názoru nerozpakoval označiť novinárov za zapredaných, teda neinformujúcich na základe svojho presvedčenia. Taktiež vulgárnym spôsobom útočil na prezidentku. Najnovšie útočí už aj na inštitúcie, ktoré sám zakladal (NAKA, Fond na podporu umenia), alebo v rámci ktorých roky fungoval (RTVS, Úrad špeciálnej prokuratúry). Raz ich ide spájať, inokedy deliť, prípadne úplne rušiť.

Takéto zmeny, naviac robené narýchlo, pôsobia účelovo. A Smer nimi ešte viac podkopáva dôveru v štát. Kroky, ktoré podniká, sú v protiklade s hodnotami demokratickej ľavice. Smer neposilňuje práva pracujúcich. Naopak, nikto zo strany sa nezastal prepúšťaných zamestnancov a celé roky pasívne sledovali úpadok členstva v odboroch.

Možno preto povedať, Smer nie je ľavica, ale vizitka ľavice. Jej ustráchanosti, lenivosti, vulgárnosti. Predstavy, že nič sa nedá robiť, že nás nejaký politik zachráni, alebo že za všetko zlé môžu iní. Avšak, vyhovárať sa na druhých v prípade Smeru, ktorý je štvrtýkrát vo vláde, je ako robiť si z ľudí dobrý deň.

Ak môže mať Fico priateľov medzi oligarchami, ktorí sa mu postarali o bývanie, kto sa postará o bývanie a sociálne zabezpečenie širokých vrstiev? Široký, Brhel, či Bašternák za nimi s nijakou ponukou neprišli. A neurobil tak ani Smer, ktorého sociálne balíčky boli skromné a zamerané na vybrané skupiny. Ľavicová politika je však inkluzívna, nerozlišujúca občanov na dobrých a zlých.

Posledný mesiac prebiehajú na Slovensku protesty proti zmenám trestného zákona. Napriek tomu, že sú okrem politikov organizované aj občianskou spoločnosťou, niektorí ich označili za pravicové. Ak aj takými sú, ľavica by na nich nemala chýbať a protestovať na nich so svojimi transparentami proti politike jednej z pravicových strán — Smeru.