Európa podľa dvadsiatnikov

Tématu evropských voleb se věnoval v končícím týdnu i partnerský Poleblog. Zde komentář Martina Makary přibližující pohled slovenské prounijní levice.

Aj negatívna reklama je reklama – májové voľby do Európskeho parlamentu pravdepodobne potvrdia, že uvedený výrok sa vzťahuje aj na Európsku úniu. Vyššia prítomnosť EÚ v médiách, ako i vo verejnej diskusii, bola v poslednom volebnom období zapríčinená predovšetkým nástojčivou témou imigrácie. Na vymedzení sa voči EÚ sčasti stavia úspech národno-konzervatívna pravica, ale vzostup euroskeptických strán sekundárne pomáha aj proeurópskym stranám a kandidátom, ktorí sa majú voči komu dôsledne vymedziť.

Ve funkčním období nyní voleného Evroparlamentu se bude rozhodovat mimojiné o přístupu k Rusku a USA, zvládání migrace či tlumení klimatické krize. Foto archiv DnC Struggle

Súčasťou súperenia tzv. štandardných a antisystémových strán je strašenie populizmom, ktorý je v súčasnosti azda najvyťaženejším pojmom euroatlantického politického slovníka. Do vreca populizmu sa hádžu tí, ktorí by EÚ najradšej rozmontovali na národné štáty, s tými, ktorí volajú po užšej spolupráci. Je však podstatný rozdiel medzi návratom k rýdzo obchodnej spolupráci založenej na voľnom trhu a víziou sociálne solidárnej únie podporujúcej zo spoločných zdrojov vedu, výskum či daňové úľavy pre najmenej zarábajúce skupiny obyvateľstva. Mimochodom, uskutočniteľnosť tohto projektu potvrdil svojimi prepočtami a analýzami kolektív okolo francúzskeho ekonóma T. Pikettyho, nejde teda o nijaké veľkohubé táranie, na aké sme pred voľbami zvyknutí.

Spor dvoch postojov voči EÚ môže Slovensku pomôcť odraziť sa z nelichotivého posledného miesta v účasti v európskych voľbách, hoci za cenu pravdepodobného úspechu tzv. euroskeptických kandidátov. Najhlasnejšia kritika EÚ si berie na paškál prebujnelosť jej byrokratického aparátu a priveľa kompetencií, naopak, stále málo sa hovorí o sociálnej únii. Tá by mala byť ďalšou etapou európskej integrácie, nadväzujúc na hospodársku a menovú úniu.

Aj keď si ľavicové projekty zamerané na prestavbu EÚ, ako napr. DiEM 25 či hnutie okolo Manifestu za demokratizáciu Európy, zatiaľ na Slovensku výraznejšiu odozvu nenašli, akcent na sociálne témy kladú mladí kandidáti. Viacero strán po rokoch pristúpilo k osvieženiu svojich kandidačných listín (čo viedlo k vzniku nových, predovšetkým kresťansky orientovaných politických subjektov) a odvážna stávka na mladé tváre sa vypláca už teraz. Hoci najmladší uchádzači o kreslo v EP neokupujú prvé priečky kandidátok, ich predvolebná aktivita je neprehliadnuteľná. Vďaka zdôrazňovaniu sociálnych tém, ako je napr. stanovenie európskej minimálnej mzdy, podpora nájomného bývania či dostupnejšej ekologickej mobility, sa môžu stať perspektívnym hlasom nielen mladých Slovákov, ale aj iných zraniteľných častí obyvateľstva závislých na podpore štátu.

Európske voľby sa od parlamentných, regionálnych či komunálnych líšia o. i. tým, že okrem hlasu pre konkrétnu stranu a kandidáta volič svojim výberom podporuje aj európsku stranu, teda stranu operujúcu na európskej úrovni a zastrešujúcu národné strany príbuzného zamerania. Tri úrovne voľby (kandidát – národná strana – európska strana) môžu skomplikovať voličské rozhodovanie, hoci voličov rozhodujúcich sa podľa príslušnosti k frakcii v EP zrejme nebude mnoho. Túto úroveň však netreba zanedbávať – pohľad na hlasovania a vystúpenia slovenských reprezentantov v Bruseli, či už je reč o poslancoch EP alebo podpredsedovi EK Marošovi Šefčovičovi, napovedá, že línia európskej strany má pred domácou straníckou príslušnosťou neraz prednosť.

Vo voľbách do EP sa budú karty rozdávať nanovo a bude sa hrať o veľa: ťažiskovými témami európskej spolupráce pravdepodobne bude postoj voči Rusku (zachovanie či zrušenie sankcií), ďalej sa budú hľadať riešenia týkajúce sa migrácie, v závislosti od budúcoročných amerických prezidentských volieb môže pokračovať viacrozmerné odpútavanie sa od Spojených štátov (s potenciálne závažnými dôsledkami pre NATO, aby by skutočne vznikla spoločná európska obrana).

S veľkým odstupom najzávažnejšou témou, ktorej nielen ako Európania budeme musieť kolektívne čeliť, však bude environmentálna katastrofa, ktorá je na hranici odvrátiteľnosti. Dve krajiny EÚ – Veľká Británia a po nej Írsko – už vyhlásili stav environmentálnej pohotovosti a nasledovať by ich mali nie ďalšie jednotlivé štáty, ale EÚ ako celok. Ekologická kríza pred nás kladie požiadavku, ktorú nemožno nijak obísť: konať kolektívne a solidárne. Ak jej máme vyhovieť, musíme naliehavo hľadať alternatívy ku konzumnej ekonomike rastu, ktorá nie je kompatibilná s obmedzenými materiálnymi zdrojmi svetadielu, napokon ani planéty. Aktuálne študentské protesty venované klimatickej zmene sú organizované v úzkej spolupráci naprieč rôznymi krajinami, čo znamená, že v nasledujúcom období sa EÚ môže stať hlavným priestorom zrážky ekonomických záujmov najväčších znečisťovateľov a zápasu o budúcnosť najmladšej generácie Európanov, ktorá tento zápas bojuje za nás všetkých. Podporiť ich snahu starostlivým výberom vo voľbách do Európskeho parlamentu je len malou časťou zápasu, ktorého cieľom nie je nič menšie než naše prežitie – a to nielen ako európskej rodiny.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.