Aj negatívna reklama je reklama — májové voľby do Európskeho parlamentu pravdepodobne potvrdia, že uvedený výrok sa vzťahuje aj na Európsku úniu. Vyššia prítomnosť EÚ v médiách, ako i vo verejnej diskusii, bola v poslednom volebnom období zapríčinená predovšetkým nástojčivou témou imigrácie. Na vymedzení sa voči EÚ sčasti stavia úspech národno-konzervatívna pravica, ale vzostup euroskeptických strán sekundárne pomáha aj proeurópskym stranám a kandidátom, ktorí sa majú voči komu dôsledne vymedziť.

↗

Ve funkčním období nyní voleného Evroparlamentu se bude rozhodovat mimojiné o přístupu k Rusku a USA, zvládání migrace či tlumení klimatické krize. Foto archiv DnC Struggle

Súčasťou súperenia tzv. štandardných a antisystémových strán je strašenie populizmom, ktorý je v súčasnosti azda najvyťaženejším pojmom euroatlantického politického slovníka. Do vreca populizmu sa hádžu tí, ktorí by EÚ najradšej rozmontovali na národné štáty, s tými, ktorí volajú po užšej spolupráci. Je však podstatný rozdiel medzi návratom k rýdzo obchodnej spolupráci založenej na voľnom trhu a víziou sociálne solidárnej únie podporujúcej zo spoločných zdrojov vedu, výskum či daňové úľavy pre najmenej zarábajúce skupiny obyvateľstva. Mimochodom, uskutočniteľnosť tohto projektu potvrdil svojimi prepočtami a analýzami kolektív okolo francúzskeho ekonóma T. Pikettyho, nejde teda o nijaké veľkohubé táranie, na aké sme pred voľbami zvyknutí.