Sú výsledky volieb dôvodom na radosť?

Autor partnerského Poleblogu.sk se ohlíží ještě za nedávnými krajskými volbami na Slovensku. Radost z porážky Smeru a kotlebovců zde doplňuje poznámkami o stavu slovenské pravice.

Sú výsledky volieb dôvodom na radosť? Nie! Píšem to, hoci mi v nedeľu ráno zverejnené výsledky radosť urobili. Samozrejme, neonacisti skončili s mizernými dvomi poslancami a oligarchický, pseudo-ľavicový moloch menom SMER-SD sa azda konečne presúva na smetisko dejín, čím vzniká priestor pre vznik skutočnej, nie na papieri (či Blahovom facebooku) deklarovanej, ľavicovej strany. Pri bližšom pohľade na výsledok krajských volieb je však zrejmé, že Slovensko stále viac a viac inklinuje ku pravicovo-konzervatívnej a šovinistickej politike.

Príde mi preto vtipné čítať na liberálnom Denníku N oslavné články a rozhovory s nadpismi o „prvej žene županke“ a pod. Samotný fakt, že máme prvú ženu županku, dôvodom na oslavu určite je. Treba však dodať aj to, že pani Jurinová dlhodobo vystupuje proti rodovej rovnosti i proti podpisu dohovoru o násilí na ženách. Nehovoriac o tom, že Jurinová je jednou zo signatárok takzvaného Hlasu za rodinu. V parlamente jej navyše bude zdatne sekundovať napríklad hovorkyňa Aliancie za rodinu a „proliferka“ Anna Verešová, ktorá sa medzi zvolenými poslancami nachádza na štvrtom mieste. Okrem Jurinovej a Verešovej sa do krajských zastupiteľstiev dostalo aj ďalších 22 kandidátov na poslancov za stranu OĽANO a 7 kandidátov za stranu Nova.

Větším překvapením než porážka kotlebovců byl letos neúspěch strany Směr-SD Roberta Fica. Foto archiv EC, flickr.com

Ďalšou zaujímavosťou je prudké vzmáhanie sa kresťanského konzervatívneho hnutia KDH. Nielenže získalo jedného župana, Milana Majerského, ďalšieho signatára Hlasu za rodinu, ale sa v počte poslancov (46) zaradilo na celkové druhé miesto za SMER-SD. Netreba pritom zabúdať, že ide o hnutie, ktoré sa k otázke referenda za rodinu vyjadrilo nasledovne: „KDH vyzýva svojich členov, sympatizantov a ľudí dobrej vôle, ktorým záleží na ochrane a podpore manželstva a rodiny, aby sa zúčastnili na referende a na všetky tri otázky odpovedali kladne…“

O tom, ako nazerať na výsledok strany ĽSNS, už písali viacerí. Je zrejmé, že počet poslancov je hlboko pod očakávaniami, avšak v prípade strany, v ktorej absentujú akýkoľvek odborníci či aktivisti, a ktorá všetko stavia na kulte osobnosti, nie je tento výsledok až taký prekvapivý. Priemerný výsledok ich kandidátov na župana sa navyše pohybuje niekde na úrovni 9 %, čo, bohužiaľ, stále zodpovedá ich sile v parlamente. Rozhodne teda nemôžeme povedať, že by sme sa zbavili fašizmu (hoci Kotlebov neúspech je rozhodne vítaný).

Radovať sa z neúspechu strán SMER-SD a ĽSNS (priznávam, že táto radosť je nákazlivá a oprávnená), tak sčasti znamená zatvárať oči pred tvrdou realitou. Slovensko sa skutočne posúva smerom doprava, ale nie tak, ako by si to želali novinári z Denníka N. Slovensko stále pokračuje smerom ku šovinistickej, rasistickej a konzervatívnej politike, čím sa príliš nelíši od trendov v okolitých krajinách.

Keď sa navyše pozrieme na Sulíkov neoliberálny pragmatizmus vo vzťahu k Európskej únii a jeho opakované rasistické vyjadrenia, na bigotný fundamentalizmus KDH a veľkej časti členov OĽANO, zdá sa skôr, že menšiny, ženy a ani Slovensko nečaká nič dobré. Morálna protikorupčná a prolajferská nadradenosť, opúšťanie štruktúr „zanikajúcej EÚ“ a kresťanský fundamentalizmus sú už skutočne len krôčikom k tomu, čo môžeme sledovať v Poľsku. A čo sa týka samotnej ľavice, tak aj tieto voľby ukázali, že je politicky mŕtva, hoci doba si priam pýta autentické ľavicové hnutie.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.