Britský deň zúčtovania

Radovan Geist

Pdodle průzkumů veřejného mínění nemají britští konzervativci přílišnou šanci, že by po volbách 7. května sestavili jednobarevnou vládu. Znamená to, že klesá riziko odchodu Británie z Evropské unie?

V januári 2013 premiér David Cameron sľúbil, že sa zásadným spôsobom renegociujú vzťahy krajiny s EÚ. V preklade to znamená návrat dôležitých kompetencií z Bruselu do Londýna. Ak bude jeho strana vo vláde aj po voľbách, výsledok nechá schváliť v referende o zotrvaní krajiny v únii.

Pravdepodobnosť, že sa dvom najväčším stranám, labouristom a konzervatívcom, podarí zostaviť jednofarebnú vládu, je malá. Liberálov na pozícii tretej strany vystrieda Škótska národná strana (SNP). Neúspešné referendum o škótskej nezávislosti jej nijako neubralo na popularite, v máji môže získať 50 z 59 škótskych kresiel vo Westminsteri. Nahor sa tlačí aj euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).

Znamená to, že žiadne ľudové hlasovanie nebude? Nie tak rýchlo. Cameronovi sa možno neujde úloha premiéra, ktorý vyvedie krajinu z únie. K britskému referendu o členstve v EÚ však môže viesť viac ciest. Konzervatívci môžu zostaviť koaličnú vládu. Abstrahujme od málo pravdepodobných možností (SNP či veľká koalícia s labouristami). Ak by aj ich partnermi boli opäť proeurópski liberálni demokrati, referenda sa nevzdajú. Pre Camerona alebo iného konzervatívneho premiéra by to bola priveľká cena. Sklamania voličov sa možno až tak obávať nemusí, spočítali by mu to však jeho vlastní euroskeptickí poslanci.

Předseda konzervativců a britský premiér David Cameron. Foto Andrew Parsons, Conservative Party

Ďalším partnerom by mohli byť severoírski unionisti, tí referendum podporujú. Farageova UKIP vyhlásila, že nemá záujem o koalíciu s konzervatívcami. Stále by však mohla podporiť ich menšinovú vládu. V tom prípade je hlasovanie o vystúpení z EÚ prakticky jasné.

Situácia nebude iná, ani ak sa Edovi Milibandovi podarí výnimočný finiš a jednofarebnú vládu zostavia labouristi. Ich prípadná väčšina bude iba tesná. Tlak konzervatívcov, UKIP a hádam aj vlastných nespokojných poslancov (euroskeptické nálady rastú aj u labouristov) môže dotlačiť Milibandovu vládu k vyhláseniu hlasovania. Koaličná vláda, zostavená s liberálnymi demokratmi či SNP (čo je problematické) by odolávala lepšie, ak by mala dostatočnú väčšinu. Lenže SNP môže kalkulovať ešte inak: úspešné referendum o vystúpení Británie z EÚ je asi najistejšou cestou k úspešnému referendu o škótskej nezávislosti.

Referendum ešte môže nakoniec zablokovať Snemovňa lordov. Dnes sa zdá, že jej väčšina by zákon o vyhlásení referenda neodsúhlasila. Dolná komora ich má síce šancu prehlasovať, je to však komplikovanejšie a proces by sa zdržal prinajmenšom o dva roky. Ktovie, čo bude potom.

Celé sa to však môže vyvŕbiť úplne inak. Od roku 2011 má britská vláda povinnosť vyhlásiť referendum pri akomkoľvek ďalšom prenose kompetencií na Brusel. Je nepravdepodobné, že sa také niečo v najbližšom čase neudeje — či už zmenou zmlúv, alebo inou cestou. Zdá sa, že Londýn sa svojmu „dňu zúčtovania s EÚ“ nevyhne. Otázkou je iba to, kedy presne a za akých okolností.