Lietajúce miliardy

Přední slovenský analytik pátrá po odpovědi na jednu z nejdůležitějších otázek, které vyvolává program nového předsedy Evropské komise: Kde hodlá Juncker vzít prostředky na investice, jež jinak zcela rozumně slibuje?

Už sa z toho stáva tradícia: keď chce nejaký európsky politik dokázať, že za niečo stojí, vyhlási plán na vytvorenie balíka investícií. Každý ambiciózny európsky líder (či líder ašpirant) bude mať pomaly vlastný investičný balík. Lenže, odkiaľ tie peniaze prídu?

Výnimkou nie je nový prezident komisie Jean-Claude Juncker. Vo svojom „volebnom manifeste“ oznámil vytvorenie tristomiliardového investičného balíka, rozloženého na tri roky, určeného najmä pre prioritné infraštruktúrne projekty. Cieľ: ako inak, naštartovať rast a znížiť nezamestnanosť.

Jean-Claude Juncker se tváří mnohoznačně. Foto EPP, flickr.com

Ak chcel podporu od „južného krídla“ (prezývka pre všetky krajiny, ktoré, na rozdiel od Nemecka a spol., posiela kríza ku dnu), také niečo v jeho programe nemohlo chýbať. Nešlo však len o taktiku. Hospodárske oživenie, triumfálne ohlasované začiatkom roka, sa mení na dym a eurozóna sa potáca na okraji tretieho návratu recesie. Prorastové investície sú vecou zdravého rozumu.

Po lete sa téma dostáva opäť na pretras. Keď ECB začiatkom mesiaca oznámila naliatie peňazí do ekonomiky eurozóny, jej prezident zdôraznil, že loptička je na strane politikov. Bez investícií (a ako inak, štrukturálnych reforiem) banka sama krízu nevyrieši. Na poslednom stretnutí ministrov financií boli na stole štyri alternatívy.

Popri Junckerových 300 miliardách francúzsko-nemecký návrh na posilnenie súkromných investícií. Poľsko prišlo s nápadom vytvoriť samostatný 700-miliardový investičný európsky fond. Podobne ako pri eurovale základný kapitál by prišiel z verejných peňazí, ďalšie zdroje by sa získali na finančných trhoch. No a Taliani prišli zasa s ideou vytvorenia celoeurópskeho akciového trhu, na ktorom by mohli získavať investičný kapitál aj malé a stredné podniky. Niečo podobné sa pokúšajú rozbehnúť doma už od 2012.

Celoeurópsky akciový trh, navyše otvorený aj malým firmám, môže znieť dobre. Cesta k nemu je však dlhá. Masívne oživovanie súkromných investícií je v súčasnej ekonomickej klíme problematické. Poľský nápad má zas politický problém – ochota skladať sa do spoločného, na čokoľvek, je v EÚ veľmi nízka.

To nás vracia k Junckerovmu plánu a k pôvodnej otázke: odkiaľ vziať peniaze? Nový predseda Európskej komisie si dal záležať, aby zdôraznil, že pôjde o dodatočné investície. Detaily hovoria čosi iné. Časť peňazí má prísť z európskeho rozpočtu a z Európskej investičnej banky. Teda nebudú „nové“. Možno sa použijú rýchlejšie, možno dokonca lepšie, ale pôjdu z už existujúceho vrecka.

Ďalšia časť má byť mobilizovaná zo súkromnej sféry, cez rôzne formy verejno-súkromných projektov. V poriadku. Opäť nás to však vracia k problému, že v dnešnej hospodárskej klíme bude treba ochotu investorov podporiť verejnými zdrojmi.

Detaily protikrízového plánu by mali byť známe ešte na jeseň. Zatiaľ sa zdá, že žonglujeme s tými istými peniazmi. Ak chce Juncker priniesť skutočný hospodársky obrat, mal by začať premýšľať inovatívnejšie. Inak to s jeho plánom dopadne ako s Hollandovým Paktom rastu. Že si už veľmi nepamätáte, o čo tam išlo? Veď práve…

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.