Monsanto odpovedá aktivistom

Firma Monsanto zatím u nás nebudí takovou pozornost jako ve světě. Český podíl na mezinárodních protestech proti nechvalně proslulé nadnárodní agrokorporaci však sitauci pomáhá měnit.

Keď sa objavia sily, ktoré majú potenciál potopiť veľké zlo, tí na druhej strane odpovedajú. Ak sa snažíte, aby sa dôležité informácie dostali k tým, ktorým sú určené, druhá strana si to zvyčajne všimne a ide do protiútoku. Ak ide o korporáciu, je schopná si zaplatiť svoje PR a jediné, na čo sa môžete spoliehať, je zdravý ľudský rozum. Môžete tiež ešte idealisticky snívať, že sa široké vrstvy obyvateľstva začnú zaujímať o veci, ktoré sa ich týkajú.

Prvýkrát som to zažila pred rokom, keď sme s pár ďalšími aktivistami na základe našej žiadosti dostali informáciu od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, že na území Slovenska sa nachádzajú viaceré testovacie polia geneticky modifikovaných plodín. Následne nás zaujímalo, prečo existuje niečo ako testovacie polia, keď sa tie isté plodiny už niekoľko rokov komerčne predávajú – a teda aj pestujú.

Ministerstvo vtedy odpovedalo, že zisťujú či sú tieto škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie. Testovacie polia kukurice a repky sú aj v Českej republike. Pýtate sa, ako je možné, že sa už pestuje i predáva niečo, čoho riziká nie sú dostatočne preskúmané?

Publikovanie týchto informácií vyvolalo zo strany zainteresovanej korporácie Monsanto rýchly protiútok. Trvalo im mesiac, kým vyhlásili veľkú konferenciu o užitočnosti biotechnológií. Samozrejme, na svoj odkaz mali omnoho viac prostriedkov a ľudských zdrojov ako my.

Nie je to inak ani tento rok v Českej republike. Vďaka formovaniu sa aspoň čiastočne reprezentatívnej aktivistickej základne (avšak vzhľadom na veľkosť problému – nedostatočnej), v Prahe a v Brne prebehli akcie v rámci medzinárodného dňa Pochodov proti Monsantu, ktorý bol minulú sobotu 24. mája. Monsanto na to v Českej republike odpovedá propagandou skrývajúc sa za príjemný deň strávený v prírode, kde chcú „přesvědčit o kvalitě DEKALB řepky“.

Pre tých, ktorí sa o ich kvalitách nebodaj presvedčiť nechajú, to bude nevýhodné. Títo farmári sa takto priamo stanú závislí na týchto semenách, ktoré si budú musieť každý rok nanovo kupovať. Je to skvelý začiatok toho, ako prenechať kontrolu nad potravinami jednej krajiny korporácii.

Kto by ešte stále nebodaj veril tomu, že niečo také sa nemôže stať, veď štát a úradníci nás budú brániť, nech sa vráti na začiatok článku. Bavíme sa tu o situácii, keď je štátna inštitúcia, ktorá má ochraňovať životné prostredie (a v neposlednom rade i zdravie občanov) schopná otvorene prehlásiť, že testuje bezpečnosť plodiny, ktorá sa už pestuje!

Už dnes existujú výskumy, ktoré ukazujú, že konzumácia GMO prináša riziká. Nie je to jednoduché, biotechnologické spoločnosti totiž často podchycujú financovanie rôznych univerzít, aby takýmto výskumom a publikácii ich výsledkov vedeli zabrániť hneď pri ich zdroji.

Existujú však už doklady napríklad o environmentálnej kontaminácii geneticky modifikovanými plodinami, keď sa aj z testovacích polí rozšírili na ďalšie pôdy. To v niektorých krajinách spôsobuje krach malých farmárov, ktorí sú firmou obvinení z toho, že im ukradli patent.

Na druhej strane sú tí, ktorí im uveria, semená si kúpia. Ohrozujú tak nielen ďalších farmárov v okolí, ale aj sami seba. Často sami dochádzajú na to, že tento krok je nevýhodný. Na ich pôde nemôžu ďalších niekoľko rokov nič iné pestovať, často sa tiež nechajú zlákať na odrody, pri ktorých si musia semená každý rok znovu kupovať, a tak sa stávajú závislými na korporácii.

Sú aj takí, ktorí inú možnosť nemajú. Tieto javy už spôsobili množstvo ľudských tragédií v krajinách ako Veľká Británia, USA, Brazília, Argentína alebo India.

Je možné tiež dohľadať i štúdie, ktoré ukázali, že geneticky modifikované potraviny so sebou nesú aj zdravotné riziká. Napríklad štúdia, ktorej výsledky potvrdili, že prasatá kŕmené GMO krmivami, mali zvýšenú toxicitu v tele, patológie vo vyskúmanej post-mortalitnej hmotnosti orgánov a zvýšenú zápalovosť žalúdka.

Alebo štúdia, ktorá ukázala, že potkany kŕmené GMO potravou mali tiež zvýšenú toxicitu v tele a väčší nábeh na rednutie kostí. Tieto informácie prináša zoskupenie s názvom Inštitút vedy v spoločnosti (The Institute of Science in Society), čo je platforma vedcov, ktorá si uvedomuje jednu dôležitú vec. A síce: treba rátať s tým, ako môžu biotechnológie (a akékoľvek iné ľudské výtvory) škodiť, keď fungujú v rámci spoločenských štruktúr; môže sa stať, že nakoniec totiž slúžia iba niekoho mocenským záujmom.

Toto nie je prípad jedného nemenovaného biochemika, ktorý mal prednedávnom v Brne prednášku o tom, či sa biotechnológii máme báť. Argumentoval tým, že GMO môžu vyriešiť svetový hlad a ako príklad ukazoval na prípad zlatej ryže v Juhovýchodnej Ázii. Dá sa však predpokladať, že po príchode firmy by nastali tie isté problémy, ako v iných krajinách, kde išli svetový hlad riešiť.

Aj tam sa medzinárodná organizácia Greenpeace snaží bojovať proti korporáciám. Okrem iného poukazujú na iné, menej finančne náročné riešenia prísunu dostatku vitamínu A tamojším obyvateľom, ktoré by pochádzali odinakiaľ ako od centralizovanej moci jednej firmy. Ako je možno vidieť, korporáciám nejde o pomoc ľuďom, ale o vlastný zisk. Ako inak sa dá vysvetliť hazard so zdravým ľudí a systematické ničenie ich živobytia?

Je preto treba, aby sme spojili naše úsilie a nenechali sa uchlácholiť dobrým PR. Síce máme menej možností, ale je nás viac. Ide tu o potravinovú suverenitu, a zvlášť v takých malých krajinách ako Česká republika či Slovensko by odkladanie akcie mohlo mať naozaj ťažko predstaviteľné zlé dôsledky. Je preto treba, aby o tom vedelo viac ľudí ako tých pár stoviek, ktoré cez víkend pochodovali za podporu lokálnych poľnohospodárov, za ochranu potravinovej bezpečnosti a prírody.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.