EÚ na Ukrajine ignoruje geopolitické a ekonomické fakty

Evropská unie nutí nástupnické státy Sovětského svazu, aby si jasně vybraly mezi úzkými vztahy s EU nebo s Ruskem. Pro Ukrajinu jsou však hospodářské vztahy s EU i s Ruskem mimořádně důležité.

Európska únia sa usiluje stať sa súčasťou riešenia na Ukrajine. Vyhlasuje, že navrhovaná asociačná dohoda prispeje k riešeniu ekonomických problémov Ukrajiny a k stabilizácii situácie v krajine. Prvým krokom bolo podpísanie politickej časti a niektorých prvkov ekonomickej časti dohody.

Komisár EÚ pre rozšírenie Štefan Füle dokonca prišiel s možnosťou ponúknuť Ukrajine členstvo v EÚ. Zdá sa však, že prístup EÚ k Ukrajine skôr spôsobuje viac problémov, než rieši.

Asociačné dohody, ktoré presadzuje EÚ v postsovietskom priestore, sú kľúčovým prvkom stratégie EÚ zameranej na rozširovanie sféry svojho vplyvu smerom na východ. Veľmi jasne to vyplýva z textu navrhovanej dohody s Ukrajinou. Tá predstavuje oveľa viac ako len liberalizáciu obchodu a má za cieľ čiastočne začleniť krajinu do jednotného trhu EÚ. To znamená, že Ukrajina by musela prijať hlavné prvky hospodárskej legislatívy EÚ.


Komisař EU pro rozšíření Štefan Füle dokonce přišel s možností nabídnout Ukrajině členství v EU. Foto Aleš Běhounek, Mediafax

Stratila by tak nielen možnosť ochrannej politiky v zahraničnom obchode, ktorá by mohla pomôcť pri budovaní domáceho priemyslu, ale aj kľúčový priestor na rozvíjanie vnútroštátnej priemyselnej politiky (napr. pri verejnom obstarávaní).

Citlivý energetický trh by sa musel regulovať v súlade s pravidlami EÚ, čo by vyvolalo vnútorné konflikty v dôsledku vylúčenia dotácií pre spotrebiteľov a trenice s Ruskom z dôvodu pravidiel týkajúcich sa tranzitu plynu. Asociačné dohody EÚ okrem toho konkurujú projektu Eurázijskej únie presadzovanej Ruskom.

EÚ núti nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu, aby si jasne vybrali medzi úzkymi vzťahmi s EÚ alebo s Ruskom. Pre Ukrajinu sú však hospodárske vzťahy s EÚ aj s Ruskom mimoriadne dôležité. EÚ a Rusko sú hlavnými obchodnými partnermi Ukrajiny a v r. 2012 predstavovali 33,7 %, resp. 21,6 % jej celkového obchodu. Ako exportné trhy Ukrajiny sú dokonca takmer rovnako dôležité, keďže oba predstavujú približne štvrtinu celkového ukrajinského exportu.

Z kvantitatívneho hľadiska je ako zdroj dovozu dôležitejšia EÚ (40,7 %) ako Rusko (19,6 %). Dovoz energií z Ruska je však nevyhnutný pre fungovanie ukrajinskej ekonomiky, najmä mimoriadne energeticky náročného ťažkého priemyslu na východnej Ukrajine.

V súvislosti s navrhovaným podpísaním asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou v r. 2013 Rusko upozornilo vtedajšiu ukrajinskú vládu na dôležitosť ukrajinských hospodárskych vzťahov a na rozsah možných odvetných opatrení Ruska.

Okrem mimoriadne napätej ekonomickej situácie (vysoký deficit bežného účtu a vysoké požiadavky zahraničnej dlhovej služby) a vysokých okamžitých nákladov na plnenie asociačnej dohody to bol kľúčový dôvod, prečo Janukovyčova vláda zaujala zdržanlivý postoj voči podpísaniu asociačnej dohody.

Toto rozhodnutie spustilo reťaz sociálnych protestov, ktoré nakoniec viedli k zosadeniu Janukovyčovej vlády a k jej nahradeniu prozápadnou koaličnou vládou zastupujúcou liberálne aj fašistické sily. Nová vláda, ktorá oveľa viac vyhovuje predstavám EÚ, však stojí pred rovnakou štrukturálnou dilemou ako jej predchodcovia.

Toto však nie je jediný veľký problém navrhovanej asociačnej dohody. Jej obsah celkom nezodpovedá štruktúre ukrajinskej ekonomiky. Hospodárske výsledky transformačného procesu boli katastrofálne: HDP Ukrajiny sotva dosahuje 70 % úrovne z r. 1990. Krajinu zasiahla tvrdá deindustrializácia.

Obchod medzi EÚ a Ukrajinou je odrazom disproporcií medzi oboma partnermi - 52 % ukrajinského dovozu do EÚ pozostáva najmä z primárnych produktov (nerasty a poľnohospodárske produkty), pričom vývoz EÚ do Ukrajiny predstavuje najmä hotové tovary. Pre Ukrajinu to znamená mimoriadne nepriaznivú štruktúru zahraničného obchodu, ktorá je prejavom slabého postavenia jej výrobného priemyslu. Trpí obrovským deficitom obchodnej bilancie s EÚ.

Príjmy z ukrajinského exportu pokrývajú len 61,3 % dovozu z EÚ. Dá sa predpokladať, že liberalizácia obchodu, ako je zakotvené v navrhovanej asociačnej dohode, by viedla k ďalšej deindustrializácii na Ukrajine a k pokračujúcemu zhoršovaniu jej obchodnej bilancie s EÚ.

Toto nebol až tak problém pre ťažký priemysel Ukrajiny, ktorého záujmy zastupovala najmä Janukovyčova vláda a ktorý sa zameriaval na expanziu do západnej Európy. Ťažké straty by však utrpeli ostatné odvetvia. Hoci ide len o jeden z „krátkodobých problémov“, ktorých existenciu pripúšťajú aj obhajcovia asociačnej dohody, negatívne dôsledky by neboli len krátkodobé, ale trvalé.

Politika EÚ na tzv. Západnom Balkáne sa miestami uvádza ako príbeh úspechu a ako možný model pre Ukrajinu. Nemalo by sa však zabúdať na to, že politika EÚ a niektorých z jej kľúčových členských štátov, najmä Nemecka, prispela k chaotickému a násilnému smerovaniu po rozpade Juhoslávie.

V prípade jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova, ktoré bolo zatiaľ posledným krokom dezintegračného procesu, EÚ a jej členské štáty aktívne podporovali jeho oddelenie od Srbska, pričom Rusko zaujalo protikladný postoj (v prípade Krymu zas obe strany zastávajú presne opačný postoj ako pri Kosove). Programy obnovy EÚ v tomto regióne a asociačné dohody prispeli k rekonštrukcii infraštruktúry, zlyhali však pri obnove priemyslu.

Pred vypuknutím súčasnej krízy dosiahla priemyselná produkcia 90 % úrovne z r. 1990 v Chorvátsku a len 50 % v Srbsku. V Bosne a Hercegovine, ktorej hospodársku politiku formovala predovšetkým EÚ, nadobudla ekonomická situácia obzvlášť neblahé rozmery.

HDP na hlavu dosahuje len 27 % úrovne EÚ-27 a miera nezamestnanosti sa vyšplhala na 28 %. V Bosne a Hercegovine navyše vypukli mohutné sociálne protesty proti neutešenej sociálnej a ekonomickej situácii takmer v rovnakom čase ako na Ukrajine.

Sociálne protesty na Ukrajine aj v Bosne a Hercegovine do určitej miery smerovali proti úzkym vzťahom medzi hlavnými politickými stranami a miestnymi oligarchami. Hoci sa na Ukrajine odohrala zmena režimu, úzke vzťahy s oligarchami zostali zachované. Je pravdepodobné, že geopolitická konfrontácia zatlačí sociálno-ekonomické otázky do pozadia.

Alternatívna politika EÚ voči Ukrajine, ktorá by asociačnú dohodu nahradila menej obmedzujúcou a priaznivejšou dohodou o spolupráci, by mohla prispieť k uvoľneniu napätia a k vytvoreniu priestoru pre tvorbu politík. Niet však zatiaľ žiadneho náznaku, že by EÚ svoj postoj prehodnotila.

Skrátená verzia článku vychádza v denníku Pravda.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.