Európska únia sa usiluje stať sa súčasťou riešenia na Ukrajine. Vyhlasuje, že navrhovaná asociačná dohoda prispeje k riešeniu ekonomických problémov Ukrajiny a k stabilizácii situácie v krajine. Prvým krokom bolo podpísanie politickej časti a niektorých prvkov ekonomickej časti dohody.

Komisár EÚ pre rozšírenie Štefan Füle dokonca prišiel s možnosťou ponúknuť Ukrajine členstvo v EÚ. Zdá sa však, že prístup EÚ k Ukrajine skôr spôsobuje viac problémov, než rieši.

Asociačné dohody, ktoré presadzuje EÚ v postsovietskom priestore, sú kľúčovým prvkom stratégie EÚ zameranej na rozširovanie sféry svojho vplyvu smerom na východ. Veľmi jasne to vyplýva z textu navrhovanej dohody s Ukrajinou. Tá predstavuje oveľa viac ako len liberalizáciu obchodu a má za cieľ čiastočne začleniť krajinu do jednotného trhu EÚ. To znamená, že Ukrajina by musela prijať hlavné prvky hospodárskej legislatívy EÚ.

Stratila by tak nielen možnosť ochrannej politiky v zahraničnom obchode, ktorá by mohla pomôcť pri budovaní domáceho priemyslu, ale aj kľúčový priestor na rozvíjanie vnútroštátnej priemyselnej politiky (napr. pri verejnom obstarávaní).

Citlivý energetický trh by sa musel regulovať v súlade s pravidlami EÚ, čo by vyvolalo vnútorné konflikty v dôsledku vylúčenia dotácií pre spotrebiteľov a trenice s Ruskom z dôvodu pravidiel týkajúcich sa tranzitu plynu. Asociačné dohody EÚ okrem toho konkurujú projektu Eurázijskej únie presadzovanej Ruskom.

EÚ núti nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu, aby si jasne vybrali medzi úzkymi vzťahmi s EÚ alebo s Ruskom. Pre Ukrajinu sú však hospodárske vzťahy s EÚ aj s Ruskom mimoriadne dôležité. EÚ a Rusko sú hlavnými obchodnými partnermi Ukrajiny a v r. 2012 predstavovali 33,7 %, resp. 21,6 % jej celkového obchodu. Ako exportné trhy Ukrajiny sú dokonca takmer rovnako dôležité, keďže oba predstavujú približne štvrtinu celkového ukrajinského exportu.