Dobré správy?

Lídři eurozóny se radují z pokroků Irska při plnění podmínek záchranného ekonomického plánu. Je ale vskutku co oslavovat?

A1

Radovan Geist

01.02.2014 12:13

  • Svět
  • Dopis ze Slovenska
A1

Také v Irsku se proti škrtům protestovalo, ale jen kráce. Středová vláda schválila záchranu bank a podala demisi. Vládnou pak začala velká koalice. Foto neznámého autora, Facebook

Občas jednoducho potrebujeme dobré správy. Ak nie sú, sme ochotní si ich vymyslieť a uveriť im. Svetlom na konci tunela môže byť aj sebaklam – veď je tak príjemné uveriť príbehom o vlastnom úspechu, či aspoň výnimočnosti.

Európa, ktorá sa už pomaly šiesty rok brodí hospodárskou krízou, a štvrtý rok krízou menovej únie, je práve v takom stave. Potrebuje dobré správy. Pri rastúcej nezamestnanosti, sociálnej mizérii, minimálnom až negatívnom hospodárskom raste a labilnom bankovom sektore potrebuje dôkaz, že „stratégia boja proti kríze“ funguje. Čiastočne poslúžia akékoľvek náznaky hospodárskeho oživenia, efektívnejšie je však niečo konkrétne. V najbližších mesiacoch to bude Írsko.

Viacerí poprední predstavitelia súčasného politického kurzu ho už ukazujú ako dobrý príklad. Krajina, ktorá sa kvôli záchrane bánk zadlžila do takej miery, že musela požiadať o „pomoc“ z vtedy čerstvého dočasného eurovalu, program ukončila a vrátila sa na finančné trhy. Pod dozorom Trojky implementovala drastické rozpočtové škrty, implementovala reformy, ktoré ju mali urobiť „konkurencieschopnejšou“, a dnes má opäť „dôveru finančných trhov“.

„Návratom keltského tigra“ to Merkelová, Barroso, Rehn, Asmussen a spol. asi nenazvú, ostrov však znovu získal pochybnú výsadu dobrého žiaka, dávaného ostatným za vzor. Naše rady fungujú, keď to dokázali Íri, môžu aj ostatní. Šetrite, prestaňte utrácať „nad pomery“, zabudnite na neudržateľné výsady a nároky, a uspejete. Ceny nehnuteľností v Dubline opäť rastú, mesto ostalo preferovanou adresou európskych pobočiek globálnych korporácií ako Google či Facebook. Kedysi liberálna post-industriálna takmer-utópia – nízke dane, slabá regulácia, extrémne otvorená ekonomika postavená na službách – sa po pár rokoch očistca opäť vracia do priazne globálneho kapitalizmu.

Iba že by nie. Očistec si nie všetci odniesli rovnakým dielom, a nerovnako je rozdelené aj vykúpenie. Dvanásť až trinásťpercentná nezamestnanosť je trojnásobne vyššia, než pred krízou. Cenou za zachovanie zamestnania bolo často akceptovanie výrazne nižšieho platu. Od roku 2008 odišlo z krajiny so 4,6 miliónom obyvateľov takmer 400 000 ľudí. Vzorová krajina tak vyzerá skôr ako krajiny dve, dve rozličné ekonomiky. S rozdielnou reakciou na trpkú medicínu ordinovanú Trojkou medzinárodných veriteľov, rozdielnymi záujmami – a rozdielnou mocou.

V istom zmysle teda Írsko je príkladom – príkladom toho, ako vyzerá fungujúca „protikrízová“ stratégia v EÚ. Verejné financie pevne zošnurované národnými a európskymi pravidlami. Globálne ekonomické tlaky, v kombinácii s vysokou mobilitou kapitálu, minimalizujú priestor pre progresívne zdanenie či zvyšovanie sociálnych štandardov. Nezamestnanosť je endemická a vytvára dodatočný tlak na znižovanie miezd. Sociálne funkcie štátu sú okresané, lebo „na nich nemáme“. Priepasť medzi spodnými a hornými priečkami spoločnosti narastá.

Len či to je tá dobrá správa, ktorú sme chceli počuť...


A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.