Občas jednoducho potrebujeme dobré správy. Ak nie sú, sme ochotní si ich vymyslieť a uveriť im. Svetlom na konci tunela môže byť aj sebaklam — veď je tak príjemné uveriť príbehom o vlastnom úspechu, či aspoň výnimočnosti.

Európa, ktorá sa už pomaly šiesty rok brodí hospodárskou krízou, a štvrtý rok krízou menovej únie, je práve v takom stave. Potrebuje dobré správy. Pri rastúcej nezamestnanosti, sociálnej mizérii, minimálnom až negatívnom hospodárskom raste a labilnom bankovom sektore potrebuje dôkaz, že „stratégia boja proti kríze“ funguje. Čiastočne poslúžia akékoľvek náznaky hospodárskeho oživenia, efektívnejšie je však niečo konkrétne. V najbližších mesiacoch to bude Írsko.

Viacerí poprední predstavitelia súčasného politického kurzu ho už ukazujú ako dobrý príklad. Krajina, ktorá sa kvôli záchrane bánk zadlžila do takej miery, že musela požiadať o „pomoc“ z vtedy čerstvého dočasného eurovalu, program ukončila a vrátila sa na finančné trhy. Pod dozorom Trojky implementovala drastické rozpočtové škrty, implementovala reformy, ktoré ju mali urobiť „konkurencieschopnejšou“, a dnes má opäť „dôveru finančných trhov“.

„Návratom keltského tigra“ to Merkelová, Barroso, Rehn, Asmussen a spol. asi nenazvú, ostrov však znovu získal pochybnú výsadu dobrého žiaka, dávaného ostatným za vzor. Naše rady fungujú, keď to dokázali Íri, môžu aj ostatní. Šetrite, prestaňte utrácať „nad pomery“, zabudnite na neudržateľné výsady a nároky, a uspejete. Ceny nehnuteľností v Dubline opäť rastú, mesto ostalo preferovanou adresou európskych pobočiek globálnych korporácií ako Google či Facebook. Kedysi liberálna post-industriálna takmer-utópia — nízke dane, slabá regulácia, extrémne otvorená ekonomika postavená na službách — sa po pár rokoch očistca opäť vracia do priazne globálneho kapitalizmu.