Boj za ľudské práva sa stal povinnou PR jazdou takmer každého svetového politika. Bojujeme za slobodu prejavu, za slobodné voľby a hlavne za „slobodné podnikanie“, slobodné narábanie s majetkom, slobodný voľný trh. 30 článkov deklarácie sa pritom zúžilo na právo povedať svoj názor, vhodiť volebný lístok do urny a svojvoľne podnikať a dodržiavanie ľudských práv sa posudzuje podľa týchto kategórií — teda podľa občianskych a politických práv.

Nechápte ma zle — občianske a politické práva sú základnou paradigmou, ktorá nás vytrháva z právneho bezvedomia a zaručuje rovné postavenie pred zákonom. Sú ale podmienené — podmienené tým, či má človek dostatočné životné podmienky na to, aby ich mohol aj využívať. Keď človek nemá čo dať deťom jesť, tak mu asi pramálo záleží na tom, či môže kandidovať do europarlamentu. Slobodná nezamestnaná matka s deťmi asi ťažko využije svoje právo byť zvolená alebo slobodu pohybu, ľudia bez domova nemajú právo voliť, pretože nemajú trvalé bydlisko.