Čoho symptómom je Kotleba?

Fenomén Kotleba není tak vzdálený politickému manipulování, které uplatňuje mainstream. Jak ale vidíme, aplikovaní kódu „Romové“, který pro podporu svých programů dlouhodobě využívají hlavní politické strany, je hra s ohněm.

Po volebnom výsledku fašistu M. Kotlebu v Banskobystrickom kraji sa s reakciami a komentármi roztrhlo vrece. Takmer unisono sme sa dozvedeli, že relatívny úspech Kotlebu je symptómom neriešenia tzv. rómskeho problému, keďže Kotleba sa politicky profiluje primárne ako

lovek, ktorý si poradí s „cigánmi“ a „neprispôsobivými“. Ale nechcem písať o tomto politickom dobrodruhovi. Myslím si však, že záver, podľa ktorého niektorí ľudia volia antirómskeho extrémistu preto, lebo štandardná politická scéna zanedbáva a nerieši tzv. rómsky problém, je v princípe nesprávny.

V prvom rade sa treba pozrieť na to, ako sa vo verejnej diskusii etnizujú sociálne problémy a ako sa politicky zneužívajú Rómovia. „Rómska otázka“, „rómsky problém“, „Rómovia“ fungujú ako idiomatické kódy, ktoré sú sýtené stereotypnými ale vágnymi predstavami o Rómoch a o ich predmodernej kultúre, o ich (Slovensko) ohrozujúcom reprodukčnom správaní, o ich zneužívaní sociálneho systému , o ich neprispôsobilosti a násilnom správaní.

Takéto predstavy sú generované nielen rôznymi verejne známymi osobnosťami, napr. politikmi, ale aj hlavnými médiami, ktoré uverejňujú selektívne informácie z čiernej kroniky a vysielajú predpojaté televízne reportáže.

Rómsky problém“ je takýmto spôsobom rámcovaný ako bezpečnostný problém – evokuje sa tu obraz akéhosi abstraktného, zredukovaného a preto nereálneho sveta, v ktorom neexistuje sociálno-ekonomický rozmer každodenného života, nezamestnanosť a chudoba. Práve preto je idióm „Rómovia“ skvele využiteľný a zneužiteľný vo verejnej diskusii a politickom boji.

Idiómom „Rómovia“ sa teda dajú prezentovať určité politické postoje bez potreby ich logicky vysvetliť. Ale kľúčová otázka pri analýze volebného správania je, nakoľko takýto idiomatický kód naráža na empirickú skúsenosť ľudí tak, aby ich motivoval voliť určitým spôsobom? Za najväčší problém Slovenska už dlhodobo v prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú nezamestnanosť a nie Rómov.

Z volebných výsledkov sme sa dozvedeli aj to, že veľa hlasov získal Kotleba v obciach bez prítomnosti rómskych osád. Volili teda ľudia Kotlebu primárne preto, že ponúka akési riešenie „rómskeho problému“ a preto, že mainstream tento problém nerieši?

Ponúkam alternatívnu perspektívu: Volili ho preto, lebo sú frustrovaní z neistoty, nezamestnanosti a neutešenej ekonomickej situácie svojich domácností.

„Rómovia“ je kód, ktorý nemá substantívny obsah, je prázdny, ale dobre funguje práve preto, že je idiómom, ktorý rozozvučí – v dôsledku mediálno-politického vymývania mozgov – internalizované predstavy a predsudky. Stačí ho použiť a už nie je potrebné vysvetľovať kto, ako a prečo je zodpovedný, napríklad, za nezamestnanosť.

S kódom „Rómovia“ operujú aj tzv. štandardné politické strany - všimnime si, keď sú nejaké vnútropolitické problémy, tak sa bezodkladne diskusia etnizuje a pozornosť sa upriami na Rómov. Takýto trik je užitočný pri prijímaní reštriktívnych politických opatrení, ktoré majú univerzálny dopad (napríklad znižovanie úrovne sociálnej ochrany).

V úsilí legitimizovať nepopulárne opatrenia je potrebné ich zamaskovať s využitím idiómu „Rómovia“. Príkladom môže byť prijímanie tzv. novej sociálnej politiky v roku 2004, ale aj aktuálne sprísňovanie podmienok na pomoc v hmotnej núdzi povinnosťou „odpracovať si dávku“.

Diskusia o príjemcoch dávky v hmotnej núdzi sa od počiatku etnizovala, a tak vznikol dojem, že je to opatrenie cielené iba na Rómov. Takto sa reštriktívne opatrenie zahalilo do pláštika morálnej rehabilitácie Rómov a, ako politici verili, malo tak šancu stretnúť sa s menšou rezistenciou alebo dokonca podporou verejnosti.

V tomto zmysle fenomén Kotleba nie je tak vzdialený politickému manipulovaniu, ktoré bežne (v menších dávkach) uplatňuje mainstream. Ale ako vidíme, aplikovanie kódu „Rómovia“, ktoré dlhodobo pre podporu svojich programov kľúčové politické strany využívajú, je hra s ohňom.

Obdobie sociálnej a ekonomickej nestability, ktoré najmä ľudia v regiónoch dnes zažívajú, je živnou pôdou pre radikálne riešenia. Pri absencii skutočne ľavicovej alternatívy (v dôsledku komplexných okolností) zostáva jediným aktérom antisystémovej mobilizácie fašistická pravica. A ako nám hovoria dejiny, etnické minority ako obraz nepriateľa sú pre fašistov vždy živnou pôdou.

Súhlasím s názorom, že za Kotlebov volebný úspech je zodpovedné celé politické spektrum tzv. štandardných strán: neoliberálny rámec, v rámci ktorého tieto strany fungujú, keď sú pri moci, determinuje prijímanie politík, ktoré zhoršujú životné podmienky väčšiny ľudí.

Druhá strana tej istej mince je, že vláda akejkoľvek politickej farby, práve v dôsledku štrukturálnych mantinelov, ktoré prináša ekonomický neoliberalizmus, nie je schopná podniknúť reálne ekonomické kroky na zlepšenie životných podmienok chudobných ale aj strednej triedy.


Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem. 

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.