Dvestošesťdesiat gigabajtov pravdy

Dvestošesťdesiat gigabajtov údajov, dva milióny emailov, 122 000 firiem v daňových rajoch a 12 000 „sprostredkovateľov“.

Najprv fakty. Washingtonská organizácia Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov, v spolupráci s medzinárodnou sieťou médií, poodhalili rúško nad tajomným svetom schránkových firiem a daňových rajov. Roky trpezlivej práce priniesli obrovské množstvo firemných dokumentov, emailovej komunikácie a finančných údajov, mapujúcich fungovanie siete fantómových firiem, sprostredkovateľov a anonymných vlastníkov na Britských panenských ostrovoch, v Singapure, Hongkongu a na Cookových ostrovoch. Je to len špička ľadovca, no už prvé zverejnené „úlovky“ sú zaujímavé. Anonymitu a „výhodné daňové pravidlá“ oceňovali vysoko postavení politici a ich rodinní príslušníci, predstavitelia korporátneho sveta, celebrity...

Podľa odhadov uverejnených v britskom Guardian je v daňových rajoch ukrytých asi 25 biliónov eur. Bez ohľadu na to, akú časť tvoria „špinavé peniaze“, ide o majetok, ktorý má z rôznych dôvodov ostať ukrytý – ak pre nič iné, pred zvedavým okom daňového úradu. A to je dnes stále väčší problém. Diskusie, či ide o daňovú optimalizáciu, agresívne daňové plánovanie, alebo zneužívanie daňových zákonov, sú do značnej miery legalistickým a rétorickým cvičením. Posledné tri desaťročia sa nesú v znamení rastúcich sociálnych rozdielov. Hospodárske bubliny, či rýchly rast v niektorých krajinách, ostrie tohto trendu na čas otupili, no kríza odhaľuje sociálnu realitu.

„Ozdravovanie“ verejných financií sprevádza v Španielsku, Portugalsku či Grécku výrazný nárast samovrážd a epidémie infekčných chorôb. Aj ľudia v ostatných krajinách platia uťahovaním opaskov za údajný hriech „života nad pomery“. V takejto situácii je ťažké vysvetľovať, že je absolútne férové, ak niekto „iba“ využíva existujúce možnosti, aby znížil svoje „daňové bremeno“.

Informácie zverejnené WikiLeaks pred troma rokmi zatriasli svetom zahraničnej politiky. Nie preto, že by odhalili niečo mimoriadne nové. Potvrdili známu pravdu, že vojna je špinavý biznis, v ktorom je naivné hľadať spravodlivosť, a za fasádou „diplomacie“ sa skrýva mocenská hra, v ktorej sú špionáž, korupcia či očierňovanie súperov len jednými z množstva nástrojov. A pridali k tomu množstvo nepríjemných detailov.

Podobné otrasy môžu očakávať prepletené svety korporátnych a politických elít. Potvrdí sa (pravdivé) klišé, že ľudia sú rovní a rovnejší. Globalizácia sveta financií vytvorila nový rozmer nerovnosti. Ak sa chce zdaneniu vyhnúť práca, dostáva sa do šedej či čiernej zóny ekonomiky. Kapitál „iba“ využíva právne medzery a výhody daňových režimov. No keďže zákony (ani tie daňové) nie sú dané kdesi zhora, neostáva než pýtať sa nepríjemnú otázku: cui bono? V koho prospech?

Informácie budú postupne zverejňované vo svetových médiách a na stránkach organizácie ICIJ. My môžeme s napätím očakávať, či v tých dvesto šesťdesiatich gigabajtoch nájde trocha pravdy aj pre našu provinciu.

(Redakce Deníku Referendum připravuje k tématu vlastní text na začátek příštího týdne.)

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.