Za začiatku februára predložil stály predseda Rady Herman Van Rompuy cestovnú mapu pre skutočnú a silnejšiu úniu. V štyroch kapitolách navrhuje opatrenia, ktoré majú posilniť koordináciu hospodárskych politík v EÚ, a tým zabrániť opakovaniu krízy. Presnejšie, v troch kapitolách. Štvrtá je dymovou clonou.

Návrhy sú pokračovaním logiky, ktorá formovala doterajšie podobné opatrenia, napríklad európsky semester. Únia nemá federálnu štruktúru, a európske inštitúcie nemajú kompetencie, ktoré by im umožňovali efektívne koordinovať politiky jednotlivých členských krajín. Limitom záväznosti akýchkoľvek „spoločných záväzkov“ odsúhlasených európskymi lídrami na nespočetných summitoch je ochota tých istých lídrov ich rešpektovať. Ak aj je záväzok právne ukotvený, cesta od jeho porušenia k sankcii je dlhá a neistá. U národných rozpočtov to tzv. Fiškálna zmluva rieši tak, že pravidlá, a sankcie, núti zaviesť do národnej legislatívy. Pri politikách trhu práce, sociálnych systémoch, a pod., je to zložitejšie.