Stratená dekáda?
Radovan GeistEkonomická analýza a výhľad düsseldorfského inštitútu IMK, parížskeho OFCE a viedenského WIFO sú poučným čítaním. A depresívnym. Dokonca aj v kontexte pravidelného prúdu negatívnych správ o situácii v eurozóne.
Jeden z hlavných odkazov analýzy zhŕňa veta: "Synchrónne politiky úsporných opatrení v zhode s fiškálnym paktom EÚ, zväčšia rozdiely v rámci eurozóny medzi členskými štátmi južnej Európy (na jednej strane) a Nemeckom, ako aj ďalšími krajinami eurozóny v strednej a severnej Európe (na strane druhej). Hlavná príčina eurokrízy tak nebude prekonaná, ale zosilnená."
Presnejšie povedané, do bodky naplnená politika šetrenia, kodifikovaná vo Fiškálnej zmluve a v ďalších pravidlách, povedie v horizonte niekoľkých rokov síce k zníženiu štrukturálneho deficitu rozpočtov (najmä vďaka okresaniu výdavkov), nijako výrazne sa však neprejaví na znížení dlhov v pomere k výške hrubého domáceho produktu.