Božie mlyny v podaní Svetovej banky

Dlouho bývalo pravidlem, že si vedoucí místa v nejvýznamnějších veřejných mezinárodních finančních institucích dělili mezi sebou USA a EU. Zlom v tradici asi nenastane, ale objevují se náznaky reformy nepřijatelného, téměř lenního systému.

Dlho bývalo pravidlom, že vedúce posty v najvýznamnejších verejných medzinárodných finančných inštitúciách si delili medzi sebou EÚ a USA. Prezidenta resp. prezidentku Medzinárodného menového fondu vyberala Európa, kandidáta na čelo Svetovej banky zas navrhovali Spojené štáty. Ani nadchádzajúci výber šéfa Svetovej banky asi neprinesie zlom v tradícii. Napriek tomu sa objavujú aspoň náznaky reformy neprijateľného, takmer lénneho systému.

V prvom rade treba privítať, že tzv. rozvojové krajiny nominovali vlastných, a nie hocakých (proti)kandidátov. A ani USA nešli celkom podľa zabehnutého scenára. Na jednej strane síce americká administratíva nenominovala rovno Jeffreyho Sachsa. Tento ekonóm je v postkomunistickej Európe síce kontroverzný, ale vzhľadom na jeho dlhodobú činnosť v oblasti rozvoja (a na nízku latku doterajších prezidentov SB) ho možno považovať za dosť progresívneho kandidáta. Na pozíciu šéfa Svetovej banky sa navrhol netradične sám a jeho kandidatúru podporilo niekoľko tzv. rozvojových krajín. USA však nie. Sachs sa napokon v konečnej nominácii neocitol vôbec.

Na druhej strane ale treba povedať, že aj keď vláda USA nedala do pľacu progresívne meno, ani nepokračovala vo svojej neslávnej tradícii. Doteraz totiž Svetovej banke šéfovalo sedem bankárov, traja armádni dôstojníci a jeden kongresman. Keby sa pokračovalo v tejto línii, prirodzeným kandidátom by bol bývalý minister financií USA Lawrence Summers. Jeho nominácia sa javila dlho ako najpravdepodobnejšia, prezident Obama ale nakoniec vcelku príjemne prekvapil a oznámil iné meno.

Piatková uzávierka nominácií s konečnou platnosťou potvrdila mená troch oficiálnych uchádzačov. Skúsme simulovať anonymné výberové konanie a predstavme si jednotlivých kandidátov anonymne. Kandidát č. 1 bol riaditeľom sekcie pre HIV/AIDS Svetovej zdravotníckej organizácie. Hoci verejné zdravotníctvo sa považuje za súčasť rozvoja, kandidátovi chýba uznanie ľudí pohybujúcich sa vo sfére rozvoja. Navyše nemá ani skúsenosti z oblasti financií a zvyšku rozvojovej agendy.

Kandidátka č. 2 má doktorát z ekonómie a dlho pôsobila vo Svetovej banke. Bola a aktuálne opäť je ministerkou financií a svojej krajine pomohla po prvýkrát získať úverový rating. Bola pravou rukou dosluhujúceho prezidenta Svetovej banky Zoellicka.

Kandidát č. 3 neobvykle kombinuje skúsenosti z vrcholovej politiky, nadnárodnej diplomacie a akadémie. Vo všetkých troch oblastiach je svetovou špičkou. Bol úspešným ministrom financií a ministrom poľnohospodárstva a plánovania. Pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka OSN a ako vedúci Komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik. V oblasti ekonómie rozvoja patrí k svetovo najuznávanejším odborníkom a priekopníkom.

Keby bolo výberové konanie férové a rozhodovali by predpoklady kvalitne plniť funkciu, nepochybne by vyhral tretí kandidát, José Antonio Ocampo. Ocampo ale nevyhrá, pretože na jeho pase je namiesto amerického orla kolumbijský kondor. Kandidatúra nebude úspešná ani v prípade nigérijskej ministerky financií Ngozi Okonjo-Iwealaovej. Novým prezidentom Svetovej banky bude muž kórejského pôvodu (možno už to má byť zo strany USA kompromis) ale s občianstvom USA, Jim Yong Kim. Lebo časy sa síce možno menia, ale iba veľmi veľmi pomaly.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.