Gréci sa na rokovaniach správali ako ľavicová mládežnícka úderka, čím kompletne naštvali partnerov. Veritelia, najmä pod vplyvom Nemecka, v urazenej odvete naordinovali recept, o ktorom už vedia, že nefunguje. Zamietajú aj odpustenie, či reštrukturalizáciu dlhu, aj keď si uvedomujú, že takto je nesplatiteľný. Má táto situácia po referende racionálne riešenie?

Médiami opäť rezonuje možný krach Grécka. Neznamená to však, že Sulík mal pred piatimi rokmi pravdu. Ak by sa vtedy realizovala jeho naivná predstava, pád Grécka stiahne do kolapsu celú Eurozónu. Aj za naše peniaze sme si kúpili čas a vybudovanie ochranných finančných mechanizmov. Že Slovensko prispievalo na „grécke dôchodky“ je ďalší mýtus. V skutočnosti sa z 90% oddlžovali súkromné banky — fakticky sme zaplatili ich morálny hazard.

Správna otázka preto znie: Prečo má dnes Slovensko na krku Grécke záruky, ale nie akcie bánk, ktoré sme zachraňovali?

Chybný recept

Už od Ázijskej krízy máme empirickú skúsenosť, že čím viac krajiny ignorovali odporučenia MMF, tým v lepšom stave krízu prežili. V prípade Grécka je to ešte horšie — pri receptoch MMF totiž tvrdé opatrenia sprevádza devalvácia meny, čo ale v prípade Grécka v Eurozóne možné nie je. Od začiatku tak bol Grécku naordinovaný liek, ktorý jednoducho nemohol fungovať. Niektorí predstavitelia MMF to priznávali už v tom čase.

Po piatich rokoch zďaleka neplatí ani mýtus o „žití nad pomery.“ Platy klesli o pätinu, dôchodky o vyše 40%, prepad HDP predstavuje 27%, nezamestnanosť mladých vyše 50%. Grécko je v recesii a dlh stúpol zo 120% na 180% HDP. Recept zjavne nefunguje. Syriza neprišla s ničím iným, len s jednoduchou myšlienkou, ktorú, a teraz to začína byť zaujímavé, dnes priznávajú aj analýzy samotného MMF — že reštrikcia nie je riešením. Zabalila to však do radikálnej ľavicovej rétoriky a zdá sa, že to je ten hlavný problém.

O čom sa rokovalo

Ťažko inak vysvetliť postoj Trojky (veriteľov) pri rokovaniach s Gréckom. Dnes je Grécko v primárnom prebytku — bez splátok dlhov sa dokáže ufinancovať. Trojka však požaduje stále väčšie prebytky. Žiadna krajina na svete ale nikdy nesplatila svoj dlh z úspor, ale z rastu.

Gréci v skutočnosti súhlasili s drvivou väčšinou pripomienok: s reformami, so zvýšením DPH, s privatizáciou, dokonca so zvýšením odchodu do dôchodku na 67(!) rokov. S čím však súhlasiť nemohli, je ďalšie zníženie dôchodkov — a teda so sociálnym kolapsom. Riešenia videli najmä vo zvýšení príjmov rozpočtu.

Veritelia však nepochopiteľne zamietli mierne zvýšenie korporátnej dane, či špeciálnu daň z vysokých ziskov, s odôvodnením, že spôsobia recesiu. Čo je veľmi zvláštna logika, pretože sociálny kolaps a zrútenie vnútorného dopytu spôsobí recesiu celkom určite. Odmietnutý bol aj výnos z redukcie daňových únikov, pričom paradoxne je Tsiprasová vláda prvá, ktorá nie je previazaná na oligarchov a v zlepšení výberu daní by naozaj niečo mohla dokázať.

Popieranie reality

Napriek empirickej skúsenosti a analýze MMF, Euroskupina stále tlačí Grécko do redukcie výdavkov — a teda ďalšej recesie. Jej vyhlásenie že „až do poslednej chvíle bola otvorená, aby ďalej podporovala grécky ľud prostredníctvom programu pokračujúceho, na rast orientovaného programu“ je tak cynickým popretím reality v štýle prichyteného pri nevere: „Drahá, veríš mne, alebo svojím očiam?“

Nutnosť ďalšieho oddlženia v rámci tohoročného tretieho kola opatrení pripustil nemecký minister financií už pred dvoma rokmi — teda pred Syrizou. Je to logické, dlh je takto nesplatiteľný a potvrdzujú to aj analýzy MMF. Ak Trojka dotlačí Grécko do krachu, môže sa stať nedobytným. Čím sa mimochodom stanú splatnými záruky Slovenska vo výške 1,53 miliardy eur.

12. júna ešte Gréci požadovali spojiť opatrenia s ďalším kolom oddlžovania. 18. júna však už minister financií Varoufakis žiada len reštrukturalizáciu dlhu, aby Grécko mohlo participovať na kvantitatívnom uvoľňovaní ECB. Napriek tomu však finálna ponuka Trojky žiadne takéto návrhy neobsahovala...

Hľadanie riešenia

Grécka vláda tak v podstate nemala inú možnosť. Opustila drvivú väčšinu svojich pôvodných sľubov, nemôže si však na krk zobrať ďalší kolaps Grécka. Vyhlásenie referenda tak je len logickým politickým krokom, jeho odkomunikovanie partnerom však znovu prebehlo veľmi nešťastným spôsobom.

Že vystúpenie Grécka z Eurozóny a následná devalvácia je vlastne pre Grécko dobrým riešením, je len ďalší mýtus. Nie je — ani pre Grécko, ani pre EU a ani pre Slovensko. Okrem splatnosti záruk z dvoch dôvodov:

Celá Eurozóna totiž potrebuje razantnú reformu — má totiž v sebe zakotvenú vnútornú asymetriu. Zjednodušene: euro umožňuje periférii zadlžovať sa za „nemecké“ úroky u „nemeckých“ bánk a za to kupovať tovar exportnej veľmoci — Nemecka, ktoré tak na celom systéme výrazne profituje, kým periféria sa zadlžuje. Bez fiškálnej reformy bude skrátka Eurozóna ďalej generovať nestabilitu. Po Grécku skôr, či neskôr príde Španielsko, Taliansko, Portugalsko...

Druhým dôvodom je, že s Grexitom súvisí obrovské množstvo politických rizík, ktoré končia až pri vystúpení Grécka z EU, či prieniku Ruska a Číny do Európskeho priestoru.

Napriek mediálnej masáži, aj „nie“ vo referende neznamená automaticky krach rokovaní a default Grécka. A ani prípadný default Grécka neznamená nutne znamenať opustenie Eurozóny, na čo upozornil aj viceprezident ECB Constancio.

Aj po referende je preto všetko v rukách politikov a je dôležité aby ustúpili emócie a hľadalo sa funkčné riešenie. Na ťahu však je Trojka, najmä Nemecko.