Erdoğanovo sklamanie a nástup ľavice v Turecku

Turecký prezident Erdoğan zažívá po víkendových volbách zklamání. Jeho straně se nepodařilo získat většinu, i skládání konzervativní vlády bude nesmírně složité. Překvapil historický úspěch kurdských zástupců.

V nedeľných parlamentných voľbách sa tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi nepodarilo dosiahnuť cieľ získať dvojtretinovú väčšinu pre jeho vládnucu stranu AKP. Takáto väčšina by bola potrebná na zmenu tureckej ústavy, prostredníctvom ktorej by prezident získal takmer neobmedzené právomoci.

V skutočnosti sa AKP nepodarilo získať ani absolútnu väčšinu v parlamente. Strana získala o takmer tri milióny hlasov menej ako v roku 2011 a skončila so stále výraznou prevahou 40,7 % hlasov.

Ďalšou novinkou volieb bolo, že HDP – strana so silnými kurdskými koreňmi – po prvýkrát prekročila hranicu desať percent. HDP kládla vo svojej volebnej kampani silný dôraz na sociálne otázky a získala mnohých voličov aj mimo svojho kurdského regiónu.

V minulosti mala AKP širokú voličskú podporu vďaka hospodárskemu rastu a sľubu stability. Stabilita bola podlomená po masových protestoch v parku Gezi v roku 2013, ktoré spustil kontroverzný, vysoko symbolický realitný projekt.

Korene protestov však boli oveľa hlbšie – začali sa prejavovať autoritárske tendencie vlády a zvýšené zasahovanie do každodenného života, napr. opatrenia proti pitiu alkoholu či Erdoğanove vyjadrenia k tomu, koľko detí majú ženy porodiť. Neskôr sa pod koberec zametali korupčné škandály.

Erdoğanove AKP sa nepodarilo získať ani absolútnu väčšinu v parlamente. Strana získala o takmer tri milióny hlasov menej ako v roku 2011 a skončila so stále výraznou prevahou 40,7 % hlasov. Foto Archiv redakce

Rast sa za uplynulé roky spomalil. Závisel najmä od prílevu kapitálu. Nehnuteľnosti a výstavba boli najdôležitejšími motormi rastu. V záujme predĺženia realitného boomu vláda AKP presadzovala vysoko ambiciózne a zároveň veľmi kontroverzné infraštruktúrne projekty, ako napríklad tretí most cez Bospor a tretie (mega)letisko v Istanbule. Predpokladá sa, že tieto projekty budú mať pre Istanbul veľmi negatívne ekologické následky.

Realitný boom a zvýšená spotreba boli založené na rastúcej zadlženosti domácností. Platy výrazne zaostávajú za rastom produktivity. Od začiatku roku sa konalo viacero štrajkov, najmä v kovospracujúcom priemysle.

Niekoľko týždňov pred voľbami vypukol štrajk v Burse, v jednom z priemyselných stredísk na západe krajiny. Zamestnanci iniciovali štrajky za vyššie platy a za zlepšenie vzťahov medzi jedným z najväčších odborových zväzov pracovníkov kovospracujúceho priemyslu a zamestnávateľmi. Bursa je známa ako skôr konzervatívne mesto. Štrajky tak signalizovali hlbokú sociálnu nespokojnosť.

V dôsledku vysokého počtu úrazov pri práci v baníctve, pri stavbe lodí a výstavbe verejnosť protestuje už niekoľko rokov. Zdá sa však, že vláda AKP zaujala voči týmto problémom necitlivý postoj.

HDP dala do stredobodu volebnej kampane práve sociálne otázky. Prvýkrát po mnohých rokoch zohrali sociálne otázky a neprávosti vo volebnej kampani poprednú úlohu. HDP okrem toho presadzovala progresívny prístup k rodovej rovnosti. Štyridsať percent jej zástupcov v parlamente budú ženy.

So sociálnym, ľavicovým zameraním si HDP získala veľa voličov aj v mestách na západe krajiny. V Istanbule zdvojnásobila počet získaných hlasov na viac než milión, čo bol rozhodujúci moment pre získanie 13 percent hlasov za celú krajinu. Obrovský počet hlasov v kurdských regiónoch na juhovýchode krajiny by na to nestačili.

Erdoğanovo úsilie o zabezpečenie si silných výkonných právomocí pre prezidentský úrad zmobilizovalo proti nemu veľké množstvo voličov. Centristická CHP, ktorá má silnú podporu v oblasti Egejského mora, stabilizovala svoj podiel hlasov na úrovni 25 percent.

Ultranacionalistická MHP, ktorá vystupovala proti o niečo flexibilnejšiemu postoju AKP voči Kurdom, zvýšila počet získaných hlasov na 16,4 %. Mal to byť najpravdepodobnejší koaličný partner neoliberálnej, nábožensko-konzervatívnej strany AKP.

MHP sa však postavila aj proti zámeru posilnenia prezidentských právomocí. V prvom mediálnom vystúpení po voľbách líder MHP Devlet Bahçeli nezaujal jasné stanovisko ohľadom vytvorenia koalície.

Vytvorenie vlády zrejme nebude pre AKP ľahkou úlohou. Predčasné voľby rozhodne nemožno vylúčiť.


Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.