Keď pred niekoľkými dňami krajiny BRICS ohlásili vytvorenie spoločnej Novej rozvojovej banky (NDB) a rezervného fondu, ktorý im má pomôcť preklenúť krátkodobé problémy s likviditou, reakcie boli všelijaké. Od ohlasovania konca súčasného medzinárodného ekonomického systému, cez relativizovanie jej významu až po špekulácie o hegemónii Číny.

↗

Brazilská prezidentka, indický (ex)premiér a prezidenti Ruska, Číny a JAR pózují pro fotografy. Foto Roberto Stuckert Filho, flickr.com

Štáty BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) dnes tvoria 20 percent svetového hrubého domáceho produktu. Čína je podľa tohto kritéria druhou najväčšou ekonomikou sveta, Brazília a India sa pohybujú niekde na úrovni Talianska, ktoré je členom skupiny G7. Ak tú istú veličinu vyjadríme cez paritu kúpnej sily, všetkých päť krajín sa ocitne v prvej desiatke. Inak povedané, napriek veľkým problémom s chudobou, sociálnymi nerovnosťami či environmentálnou degradáciou, ťažko ich charakterizovať ako rozvojový svet či chudobný Juh. Ak nie politicky, tak ekonomicky sa svet stáva multipolárnejším.

Hlavnou motiváciou vytvorenia NDB je oslabenie hegemónie USA a Európy. Napriek klesajúcej hospodárskej váhe totiž ešte stále ovládajú medzinárodné finančné inštitúcie, najmä Svetovú banku a Medzinárodný menový fond. Keďže z ich dlho diskutovanej reformy nebude v dohľadnom čase nič, rýchlo rastúce hospodárske mocnosti sa rozhodli vytvoriť inštitúcie, v ktorých by hlasovanie, výber projektov, podmienky poskytovania pôžičiek a dokonca aj vrcholné posty neboli v rukách Západu.

Ohlasovanie konca brettonwoodskej éry by však bolo predčasné. Vzhľadom na plánovanú výšku kapitálu (a teda objem poskytnutých pôžičiek), NDB nenahradí Svetovú banku ani regionálne rozvojové banky. Bude skôr ich doplnkom. Hlasovacie práva sú rozdelené rovnomerne medzi zakladajúcich členov, funkcia prezidenta banky má medzi nimi rotovať.

Dôvodom nie je len úsilie odlíšiť sa od bettonwoodskych inštitúcií, ale aj snaha zabrániť hegemónii Číny, ktorá skupine ekonomicky dominuje. Zároveň to znamená, že ak členovia nenájdu spoločnú reč v rozvojových prioritách, kondicionalite a podobne, rozhodovanie sa zablokuje. Okrem toho otvorený ostáva aj spôsob zapojenia ďalších krajín.

Svetovej banke vyčítajú diktát pri výbere projektov a podmienkach pôžičiek. NDB chce komunikovať s veriteľmi o ich prioritách, brať do úvahy lokálne rozvojové potreby. Otvorený prístup k alternatívnym cestám hospodárskeho rozvoja by bol pozitívny. Nesie však riziko, že sa nová banka stane záložným zdrojom financovania „srdcových projektov“ jej zakladajúcich vlád.

Medzinárodné finančné inštitúcie potrebujú reformu. Ak nebudú odzrkadľovať meniacu sa mocenskú rovnováhu vo svetovej ekonomike, stanú sa irelevantnými. Najnovšie iniciatívy krajín BRICS či diskusie o novej globálnej mene sú súčasťou tohto procesu. Mnoho otázok však ostáva otvorených. Napríklad, aké sú spoločné záujmy týchto piatich štátov, okrem oslabenia hegemónie Západu. A ako chcú prispieť k riešeniu takých globálnych problémov, ako je extrémna chudoba, rastúce sociálne rozdiely vnútri krajín, či environmentálnu neudržateľnosť súčasného hospodárskeho modelu.

Vedle partnerského webu JeToTak.sk byl text psán také pro slovenský denník Pravda.