Žena nie je tovar ani darček

Slovenští aktivisté se rozhodli obléknout dívky z reklam, které zaplavily bratislavské zastávky, do čepic a svetrů. Alena Krempaská vysvětluje proč.

A1

Alena Krempaská

04.01.2014 11:00

  • Svět
  • Dopis ze Slovenska
A1

Dílo aktivistů v bratislavských ulicích. Foto archiv JeToTak.sk

Cez víkend sa v Bratislave objavili zmeny na reklamách. Mladú ženu, ktorá sa posledný mesiac vyskytovala na takmer každej zastávke MHD iba v podprsenke, aktivisti a aktivistky obliekli. Pribudol zimný sveter, čiapka s brmbolcom, aj symbol „women power“ nad rukou. Ide o dielo aktivistov a aktivistiek podporujúcich IĽP. Rozhodli sa, že reklamné slečny si zaslúžia v tomto počasí teplé oblečenie.

Príslušné reklamy zo značkou Intimissimi patria každoročne k najvtieravejším, využívajú ženské telo ako objekt. Ženám podsúva obraz o nereálnom, fotošopovanom ideále krásy. Aktivisti tak chceli poukázať na to, že žena nie je tovar ani vianočný darček.

Akcia a diskusia, ktorú vzbudila, hovorí o viacerých dôležitých veciach. Predmetná reklama na podprsenku je symbol, polonahej ženy v zime, osamelej, jej telo je všade. Nedá jej vyhnúť a priamo alebo podprahovo si ju všimne takmer každý. Nie je to samozrejme jediná reklama, ktorá používa ženské telo, jedna z tisícok, ale určite jedna z tých, na ktorých sa dá poukázať na to, ako veľmi sme zvyknutí na presexualizované zobrazovanie ženského tela a jeho využívania v marketingu, tak, že si to už ani nevšímame.

Že sa jedná o reklamu na podprsenku? No a čo? Može firma vyrábajúca tampóny ukázať vagíny? A čo toaletný papier? Veď ako inak to zobraziť, no nie? Akceptujeme, že ženské telo vo verejnom priestore predáva, a to nepomerne viac ako telo mužské. To, čo by pri zobrazovaní mužov bol dávno škandál, je u žien „normálne“. Nie je to vôbec jedno, pre drvivú väčšinu žien je to veľký problém. Reklama totiž funguje pomaly a postupne. A nie je jedna, ale stovky, tisíce. Je dávno a opakovane dokázané, že podprahovo formuje predstavy o tom, ako má žena vyzerať, čomu sa má v spoločnosti venovať. Či chceme či nie, negatívne to pôsobí to na to, ako ženy vnímame v súkromnej aj profesionálnej sfére. Inými slovami, oveľa menej sa od nej očakáva, že bude odborne spôsobilá, ale má byť hlavne pekná, vyzerať, reprezentovať.

Veľká časť psychických problémov žien, mladých žien, teenageriek, nespokojnosť so svojim telom, problémy so sebavedomím, súvisia práve s pretlakom nedosiahnuteľného ideálu krásy, ktorý je im neúprosne diktovaný. Áno, je slobodná, môže si vybrať, čo si oblečie, ako bude vyzerať. To, že mnoho žien nevyjde z domu bez mejkapu, investuje obrovské prostriedky do svojho výzoru, necháva si zväčšovať prsia, zmenšovať zadok a čojaviemčoešte. Nedokážu si ani predstaviť, že by sa neholili. Vypovedá to veľa o tom, ako veľmi je sloboda pomyselná.

Nahota samozrejme nie je problém per se. Každá žena má právo narábať so svojim telom. Nahota je problém, ak je zneužívaná na biznis a polonahé modelky sú neustále používané ako vešiak a nástroj na predaj tovaru, na ktorý ľudia len pozerajú a robia si s ním, čo chcú. Mnohí muži to nepociťujú osobne, veď sa predsa na ne dobre pozerá, veď sú pekné! Pritom cieľovou kategóriou týchto reklám sú aj muži – a malo by ich urážať, že sú považovaní za somárov, ktorým stačí ukázať polonahé telo, aby produkt kúpili.

Z tohto hľadiska je víkendová akcia príjemným osviežením v téme vplyvu reklamy na vnímanie rodovej role žien. Vtipným, neurážlivým spôsobom bez akéhokoľvek náznaku vandalizmu iba kúsom papiera nalepeným lepiacou páskou, narozdiel od mnohých iných násilných akcií využíva jednu symbolickú reklamu. Na jednoduchom príklade ukazuje, že už ani nereflektujeme agresivitu zneužívaniu ženského tela na každom rohu, ktorej sme denne vystavení. Je len na nás, čo sme ochotní pripustiť vo verejnom priestore. Je len na nás čo spôsobí masívna, všadeprítomna reklama. Veľké zisky, alebo kritiku, zbesilé nákupy, alebo tichý bojkot. Nezabúdnime, že ženské práva sú ľudské práva.

Modelka na plagáte totiž nereprezentuje len seba a reklama istej značky, len túto firmu. Konzumný kapitalizmus nám tu prekladá ženské pohlavie, všetky ženy. Kto potom vysvetlí 12ročným slečnám, ktoré stoja každé ráno na zastávke, že sa takto nemajú obliekať a správať?

Článek vyšel krom JeToTaku i na velkých zpravodajských webech. Podpořit jej v soutěži s ostatními je možné na adrese vybrali.sme.sk/c/Zena-nie-je-tovar-ani-darcek-Blog-Ludske-prava.


A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.