Ženy v tábore musia pracovať 16 — 17 hodín denne a spať majú dovolené iba štyri hodiny. Často sú bité a je im odopierané jedlo, voda ba aj použitie záchodov.

Nie, to nie je úryvok od Alexandra Solženicyna, ale z listu Nadeždy Tolokonnikovej, členky punkovej skupiny Pussy Riot, ktorá bola odsúdená na dva roky ťažkého žalára za „výtržnosť“. Onou výtržnosťou sa samozrejme myslí medzičasom svetoznáme vystúpenie v moskovskom kostole, trvajúce pár sekúnd v dobe keď sa nekonala žiadna omša (ani iné obrady) a bolo tam len minimum ľudí. Putinovskými médiami démonizovaný aktivistiscký počin s jasným politickým posolstvom.

Ako ukazuje i tento list, nejde tu však „len“ o prenasledovanie kontraverzných aktivistov a aktivistiek. Členka Pussy Riot odkrýva skutočnú tvár súčasného putinovského režimu a jeho pohŕdanie ľudskou dôstojnosťou a životom. Ako ľudsko-právny aktivisti tvrdili od začiatku tohto prípadu, uväznenie troch a odsúdenie dvoch punkeriek je len špičkou ľadovca skorumpovaného, diktárorského režimu v Rusku. Uvádzam úryvok prekladu Nadeždinho listu:

„Mordvinsko ma privítalo slovami zástupcu veliteľa kolónie, podplukovníka Kuprijanova, veliteľa celej pracovnej kolónie: ,Musíte si uvedomiť, že svojimi politickými názormi som stalinista.' Druhý veliteľ, plukovník Kulagin, ma pozval na pohovor už v prvý deň a chcel ma donútiť priznať vinu. Svojmu veliteľovi som hneď povedala, že mám v úmysle pracovať len osem hodín denne, ako predpisuje zákonník práce. ,Čo už tam nejaký zákonník práce, najdôležitejšie je plnenie výrobných noriem. Ak ich nebudete plniť, váš pracovný deň sa predĺži. A vôbec, zlomili sme tu aj onakvejších!', povedal mi plukovník Kulagin.

Moja smena pracuje v krajčírskej dielni 16 až 17 hodín denne. Od 7:30 ráno do 0:30. Na spánok nám v najlepšom prípade zostávajú štyri hodiny denne. Stáva sa, že raz za pol druha mesiaca dostaneme jeden voľný deň. Musíme pracovať každú nedeľu. Väzni v žiadostiach píšu, že chcú pracovať cez víkendy na vlastnú žiadosť. V skutočnosti to samozrejme nie je dobrovoľné. Napriek tomu ich k tomu núti vedenie nápravnej pracovnej kolónie a spoluväzenkyne, ktoré presadzujú vôľu velenia kolónie.

Neposlušný nesmie byť nikto. Nikto nesmie napríklad povedať ani to, že v nedeľu nebude ,na vlastnú žiadosť' pracovať do jednej v noci. Jedna päťdesiatročná žena žiadala, aby mohla pracovať len do 20-tej hodiny, aby sa už konečne mohla raz vyspať osem hodín. Necítila sa dobre a mala vysoký krvný tlak. Za tým účelom bola zvolaná schôdza brigády a žena bola pokarhaná, verejne ponížená a obvinená z lenivosti. ,Chceš vari spať dlhšie, ako ostatné? Nerob zo seba niečo špeciálne. Veď na tebe treba orať, ty kôň!' Nátlak čaká aj na každého, koho z brigády vypíšu ako chorého. ,Hoci som mala 40 stupňovú horúčku, musela som šiť. Podľa nich to nebolo nič strašné. Mala som sa vraj zamyslieť, kto by šil za mňa?'

Spoluväzenkyňa v mojom baraku mi povedala: ,Bachárky sa budú báť robiť na teba nátlak. Budú chcieť, aby to vybavili iné väzenkyne!' Režim v nápravnej pracovnej kolónii naozaj funguje tak, že vôľa ľudí sa potláča, zastrašujú sa a robia sa z nich nemí otroci rukami väzňov, zastávajúcich posty majstrov brigád a dostávajúcich príkazy od velenia kolónie. Na udržanie disciplíny sa uplatňuje systém neformálnych trestov. Sedieť na dvore až do záverečnej' znamená zákaz vojsť do baraku, a to aj na jeseň či v zime. V mojom oddiele, v ktorom sú aj dôchodkyne a invalidi, je žena, ktorá musela zostať celý deň ,na dvore'. Ruky a nohy jej omrzli tak, že jej museli amputovať jednu nohu a prsty. ,Zavrieť hygienu' zasa znamená, že človeku zakážu umývať si ruky alebo toaletu. Človeku môžu tiež zakázať jesť vlastné jedlo.

Človek takto len sníva o spánku a dúšku čaju, je vyčerpaný a špinavý. Stáva sa tak poslušným materiálom v rukách velenia nápravnej pracovnej kolónie, pre ktorú sme len bezplatná pracovná sila. Za júl 2013 som dostala plat 29 rubľov (menej ako euro — pozn. prekladateľa). Jedna brigáda pritom ušije 150 policajných uniforiem za deň. Kam idú peniaze, ktoré za ne dostanú?“

Máte aj po prečítaní týchto riadkov pocit, že v krajine kde sa toto, systematicky a na všetkých úrovniach, deje, nie je nutné demonštrovať proti diktátorovi hoc aj v kostole, kde ho velebia?