Ako chudobné sú chudobné domácnosti?

Na Slovensku se připravuje nová podoba zákona o pomoci v hmotné nouzi, která chce posílit princip zásluhovosti při vyplácení dávek – jenomže chudé, především romské domácnosti si už žádné další snížení dávek nemohou dovolit.

Je podivuhodné, koľko energie sa v pravidelných intervaloch vynakladá na škandalizovanie prijímateľov dávok v hmotnej núdzi a delegitimizáciu sociálnej ochrany vo všeobecnosti. Exkurzia do predchádzajúceho volebného obdobia by bola príliš jednoduchým príkladom. Sústreďme sa radšej na to, čo nás čaká v blízkej budúcnosti.

Zatiaľ je to iba rétorická otázka, ale čo je skryté za tézou formulovanou v rámci tzv. rómskej reformy, že výška sociálnych dávok má byť naviazaná na (bližšie nedefinované) „správanie sa rodín“? A ako bude do znenia pripravovaného návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi premietnutá „potreba intenzívnejšieho prepojenia pomoci v hmotnej núdzi na aktivitu jednotlivca a posilnenie princípov individuálnej zodpovednosti a zásluhovosti“ z plánu legislatívnych úloh vlády? Verme, že sociálni demokrati nepôjdu cestou ďalšieho podmieňovania nárokov či znižovania výšky dávok, pretože by to malo na najchudobnejší segment obyvateľstva katastrofálne dopady.

Aktuálne dáta z monitoringu Rozvojového programu OSN príjmov a výdavkov vylúčených rómskych domácností (UNDP, 2013) hovoria, že naozaj neexistuje priestor pre sprísňovanie alebo krátenie sociálnych príjmov. Zistené priemerné mesačné príjmy rómskych domácností sú 113 euro na mesiac na jedného člena, pričom celoslovenský priemer na jedného člena je 350 euro (podľa dát ŠÚ z roku 2011).

Z celkových príjmov sú v rómskych domácnostiach najvyššie sociálne dávky určené pre prípad nepriaznivej ekonomickej situácie - a nie dávky určené na podporu rodiny. To znamená, že väčšinu sociálnych príjmov dostávajú rómske domácnosti pre zlú ekonomickú situáciu a nie vo forme rodinných dávok. To spochybňuje pomerne rozšírený názor o „zárobkovej činnosti z rodenia detí“.

V dôsledku demografických a ekonomických podmienok je u Rómov tiež veľmi nízky podiel tých, ktorí poberajú starobné dôchodky - príspevky v nezamestnanosti a nemocenské dávky sa tu takmer neobjavujú. Ako falošné sa na základe týchto faktov javia časté tvrdenia o „zneužívaní sociálneho systému Rómami“.

Keď sa pozrieme na výšku sociálnych príjmov na jednotlivca, aj tu sú príjmy vylúčených rómskych domácností (72 euro) nižšie ako je priemer za Slovensko (110 euro). Dôležité je uvedomiť si, že čím má domácnosť viac detí, tým menej sociálnych príjmov dostáva na jedného člena a mnohopočetné rodiny majú v prepočte na člena menej súm dávok. Po odrátaní výdavkov na potraviny a bývanie zostane domácnosti v priemere 70 euro na mesiac zo sociálnych príjmov (na jednotlivca 13 euro). To, čo zostáva, smeruje na pokrytie nákladov na zdravie, vzdelávanie, nutné ošatenie a obuv a cestovné. Na pokrytie iných potrieb títo ľudia už jednoducho nemajú.

Rozsah vylúčenia Rómov a Rómok z pracovného trhu najmä v dôsledku nedostatočnej ponuky práce je obrovský. Ak sa aj u časti rómskych domácností objavujú v priebehu mesiaca pracovné príjmy, veľkú časť z nich tvoria príjmy z náhodných či nepravidelných prác. A hoci zamestnanie a práca všeobecne sú nástrojom, ktorý podstatným spôsobom zvyšuje príjem domácnosti, je alarmujúce, že v mnohých prípadoch ani prítomnosť pracujúceho člena nestačí na priblíženie rómskych domácností k priemerným príjmom za Slovensko: v prepočítaní na jedného člena je celkový príjem za rómske domácnosti s pracujúcim členom takmer dvakrát menší (186 euro ku 349 euro).

Hospodárenie domácností negatívne ovplyvňuje aj obmedzená disponibilita finančných prostriedkov počas mesiaca. Domácnosti totiž nikdy reálne nemajú k dispozícii 100 % celkového mesačného príjmu. Nízke celkové príjmy zároveň znamenajú, že väčšinu mesiaca rodina prežíva s veľmi malými sumami finančných prostriedkov. V takýchto podmienkach je slobodné rozhodovanie o spotrebe nemožné, a je ohrozené aj pokrytie základných neočakávaných výdavkov, napríklad na zdravotnú starostlivosť alebo na vzdelávanie. Návrhy politík odstupňovanou sekvenciou vyplácania sociálnych dávok sú teda vlastne realitou a táto situácia nezlepšuje podmienky života ale naopak.

V priebehu mesiaca realizuje splátku pôžičiek alebo dlhov až takmer 70 % vylúčených rómskych domácností. Častou príčinou vytvorenia dlžôb je neschopnosť uhradiť poplatky za bývanie: zaplatiť nájomné, pravidelné platby za dodávku elektriny, vody alebo kúrenie, prípadne uhradiť nedoplatok pri ročnom zúčtovaní. Nezriedka sa rodiny zadlžujú aj pre potraviny: počas roka malo opakovane problém so zaplatením za potraviny takmer 50 % rómskych domácností zo segregovaných osídlení. O miere chudoby v tomto prostredí svedčí aj fakt, že viac ako polovica vylúčených rómskych domácnosti sa niekedy našlo v situácii, že „nemali čo dať deťom jesť“.

Pri hľadaní ciest, ako posilniť zásluhovosť a aktivitu jednotlivca je potrebné mať na zreteli, že extrémna chudoba nijakým spôsobom nemôže prispieť k motivácii jednotlivcov pri hľadaní východiska z bludného kruhu deprivácie a vylúčenia. Naopak, absencia finančných zdrojov jednotlivca doslova paralyzuje, a znemožní mu akúkoľvek mobilitu. Absolútny nedostatok prostriedkov v domácnosti zároveň znamená, že trpieť budú deti, pre ktoré nebudú zabezpečené ani fundamentálne potreby.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.