Ako sa čierne stavby menia na nelegálne skládky

Na Slovensku se konala mezinárodní konference o sociálním začleňování romských komunit ve stejnou chvíli, kdy byla jedna z romských osad bezohledně srovnána se zemí. „Legální“ důvody pro takový čin se vždy najdou.

Daniel_skobla-15

Daniel Škobla

03.01.2013 08:00

V nadväznosti na sériu návštev Európskej komisie na najvyššej úrovni, ktoré sa konali v Maďarsku a v Rumunsku v roku 2010, zorganizovalo Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG Regio) v máji v roku 2011 aj na Slovensku trojdňovú konferenciu (v Bratislave a v Košiciach) na tému prínosu štrukturálnych fondov k sociálnemu začleňovaniu rómskych komunít. Konferencie sa zúčastnilo asi 150 účastníkov vrátane dvoch európskych komisárov, riaditeľa Agentúry EÚ pre základné ľudské práva vo Viedni, niekoľkých zástupcov medzinárodných organizácii (napríklad Svetovej banky), ministra vlády SR a jeho štátnej tajomníčky a desiatok ďalších ľudí priamo z výkonnej sféry. Okrem prednášok program zahŕňal aj návštevu Luníka IX, jednej bezproblémovej bytovky na okraji Košíc (slúžiacej za „dobrý príklad“) a otrasnej segregovanej rómskej osady v Moldave nad Bodvou.

Iba niekoľko dní pred konferenciou však bola so zemou zrovnaná iná rómska osada - Demeter - a podľa portálu tvnoviny.sk „mesto Košice po prvý raz veľmi razantne zakročilo proti čiernym stavbám ... v chatrčiach bývalo asi 50 rodín s deťmi“. Podľa tohto zdroja „ešte predtým, ako nastúpil bager, ktorý čierne stavby zdemoloval, si stihli Rómovia vypratať osobné veci ale napríklad aj chladničku ... niektorí sa však sťažovali, že nič nestihli zachrániť. Následne polícia ľudí rozviezla na miesta, kde mali trvalý pobyt, ostatní skončili vo vojenských stanoch na Luníku 9.” Kto má železné nervy nech sa pozrie ako to vypadalo na pôvodný zdroj.

Keďže sám som bol účastníkom druhého a tretieho dňa konferencie v Košiciach, myslím si, že aktuálna sprava o surovom zbúraní rómskej osady (priamo v meste, v ktorom sa práve odohráva fajnová konferencia o Rómoch a všetci sa snažili vyzerať konštruktívne a pozitívne), sa ku slovenčine nerozumejúcim a slovensky nehovoriacim účastníkom konferencie ani nedostala. Každopádne, ak aj niektorí z účastníkov boli informovaní, nikto nereagoval na aktuálnu situáciu a nenavrhol reorganizáciu terénnej návštevy smerom na Demeter, preskúmať a pozrieť sa, čo sa tam deje. Bolo to z dôvodov, aby sa snáď domáci nedostali do rozpakov? Aby sa nekomplikovala už aj tak komplikovaná problematika? Alebo kvôli tomu, že sa nedostatočne rozumelo závažnosti tohto prípadu?

O surreálnosti celej situácie svedčí aj nasledujúca scéna počas obeda v motoreste, v ktorom sa autobus s jednou skupinou účastníkov zastavil na ceste do Moldavy: Slovenskí zamestnanci úradu vlády, trochu rozrušení a trochu bezmocní hlasno diskutujú o strhnutí osady a o jeho právnom pozadí. Ako sme reagovali? Mala zakročiť štátna polícia? Má sa informovať zahraničie? Má ísť podnet na súd? Oproti nim sediaci, ale slovenčine nerozumejúci riaditeľ kľúčovej inštitúcie EÚ v oblasti základných ľudských práv, v dokonalej nevinnosti konverzuje so svojim anglicky hovoriacim spolustolujúcim o nuansách etnickej diskriminácie pri verejnom obstarávaní.

Na konferenciu a sekvenciu situácií si spomínam preto, lebo dnes vidíme, že bezohľadné strhnutie obydlí v lokalite Demeter vytvorilo určitý precedens. Táto likvidácia údajne mala mať základ v environmentálnych zákonoch, v práve životného prostredia, pretože osada bola označená za ilegálnu skládku odpadu. Odhliadnuc od toho, že akciu celkovo previedli nehumánnym spôsobom, mesto ňou pravdepodobne tiež porušilo viaceré platné zákony a medzinárodné konvencie.

Iste - mnohí šibali vedia, že existuje viacero spôsobov, ako sa zbaviť nechcených „cigánov“. Ako sa možno dozvedieť z videoreportáží Rómskeho mediálneho centra, niektoré z nich ale vyžadujú zo strany úradov použitie nepríjemných klamstiev a úskokov. (Nebudem vysvetľovať, čo tým presne myslím – kto má záujem, nech si pozrie dve reportáže zo dňa 21. 1. 2010 a 14. 11.2009.)

Šibalom sa asi preto zapáčil prípad osady Demeter a predstavujú si, že získali pohodlný recept s hokus-pókus využitím legislatívy v oblasti životného prostredia. V októbri 2012 boli podľa identického modelu strhnuté a vysťahované Nižné Kapustníky - osada so 150 ľuďmi, ktorých odviezli autobusom do miest, kde údajne boli naposledy registrovaní.

Osada v Nižných Kapustníkoch bola podľa dostupných informácií tiež považovaná za nezákonnú skládku odpadu a jednotlivé obydlia nachádzajúce sa v nej za odpad. Podľa dostupných informácií ako dôvod na vysťahovanie a odstránenie obydlí tu tiež poslúžil zákon o odpadoch (zákon č. 223/2001). Hoci mesto pre médiá oficiálne uviedlo, že všetci obyvatelia okrem štyroch ľudí mali kam ísť (a že pre tieto štyri osoby bola zabezpečená ubytovňa v inej obci), iné správy z médií naznačujú, že ľudia zo zbúranej osady sa zrejme stali bezdomovcami.

Našťastie nie všetky medzinárodné ľudskoprávne organizácie sú stratené v preklade zo slovenčiny a tento cynický a pravdepodobne nelegálny spôsob „riešenia problému“ nezostáva bez povšimnutia. Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) vo svojom aktuálnom otvorenom liste primátorom Košíc a Prešova zo dňa 12. Decembra 2012, reaguje na vzniknutú situáciu.

ERRC vo svojom otvorenom liste upozorňuje, že v zmysle platného Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.) sa stavbou rozumie „stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu”. Ak stavebná konštrukcia spĺňa kritériá stanovené zákonom, stáva sa stavbou a ako taká spadá do pôsobnosti stavebného zákona. Podľa stanoviska ERRC stavby môžu byť odstránené iba prostredníctvom procesu, ktorý je v súlade so stavebným zákonom – je to konanie o odstránení stavby a to aj v prípade, ak sa jedná o stavby bez stavebného povolenia.

ERRC ďalej upozorňuje, že aj v prípade, že by obydlia, ktoré sa nachádzali v osade v Nižných Kapustníkoch, nespĺňali kritériá stavieb v zmysle stavebného zákona, stále požívajú právnu ochranu, keďže slúžili ako domovy pre ľudí tam žijúcich. Právo na ochranu obydlia, pokračuje ERRC, je jedným zo základných práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a rôznych medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktorých ustanovenia sú záväzné pre Slovenskú republiku aj pre orgány verejnej správy. Povinnosť štátu zdržať sa a chrániť pred násilným vysťahovaním osôb z obydlí a z pozemkov vychádza z množstva medzinárodných zmlúv, vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (čl. 11 (1)), Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (čl. 8), ako aj z Dohovoru o ochrane práv dieťaťa (čl. 16 a 27 (3)).

Týmito argumentmi ERRC v liste vyzýva mesto Košice, „aby urýchlene riešilo vzniknutú situáciu osôb vysťahovaných z obce Nižné Kapustníky a zabezpečilo trvalo udržateľné, vhodné a integrované bývanie ... a zastavilo všetky ďalšie nútené vysťahovania, ktoré nie sú v súlade s ľudskými právami garantovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“

Mňa na týchto prípadoch okrem iného zaujala neuveriteľná variabilita a „kreatívnosť“, s akou sa k problému segregácie a katastrofálnych podmienok bývania Rómov z osád pristupuje: O rómskych osadách sa rozpráva ako o nelegálnych stavbách na cudzích pozemkoch, ktoré zabraňujú výkonu vlastníckych práv obcí a Nerómov. Ale keď šibali prídu na nový trik, ako sa zbaviť cigánov, tak sa nelegálne stavby zázračne premenia na divoké skládky.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.