„Násilie ako cesta k dosiahnutiu rasovej rovnosti je nepraktické a nemorálne. Je nepraktické, pretože nás vedie na špirálu vzájomnej deštrukcie. Starý zákon „oko za oko“ privádza k tomu, že slepými zostaneme všetci. Násilie je nemorálne, pretože ponižuje oponenta namiesto toho, aby ho presvedčilo. Násilie je nemorálne, pretože je založené na nenávisti a nie na láske. Násilie zanecháva spoločnosť v monológu a nie v dialógu. Násilie sa končí porážkou tých, ktorí sa k nemu utiekajú.“ Martin Luther King

„V Amerike je veľa dobrých ľudí, ale aj veľa zlých ľudí a tí zlí, to sú tí, ktorí majú všetku moc a sú v pozíciách, v ktorých blokujú veci, ktoré vy a ja potrebujeme. Pretože takáto je situácia, vy a ja potrebujeme právo robiť, čo je nevyhnutné, aby sme skoncovali s takouto situáciou, a to neznamená, že propagujem násilie, ale na druhej strane nie som proti použitiu násilia v prípade sebaobrany. Dokonca to nenazývam násilie, ak je to v prípade sebaobrany, nazývam to inteligencia.“ Malcom X

Martin Luther King, ktorého zavraždenie si pripomíname 4. apríla, bol najvýraznejšou osobnosťou hnutia Afroameričanov za občianske práva. Baptistický kazateľ King v roku 1955 organizoval občiansky bojkot autobusov v meste Montgomery, v roku 1963 organizoval pochod na Washington za pracovné miesta a slobodu.

Hoci King nástojí na nenásilí (podľa jeho názoru je násilie sebazničujúce), zdôrazňuje, že nenásilné protesty musia byť rozhodné a masívne. Ako uvádza historik Howard Zinn v Ľudovej histórii Spojených štátov, King sa v 60. rokoch stále viac začína zaujímať o problémy chudoby a materiálnej deprivácie, ktoré stoja pomimo úzko zadefinovaného poňatia občianskych práv. Nevyhýba sa ani téme, ktorá v druhej polovici 60. rokov primárne traumatizuje americkú spoločnosť — vojne vo Vietname. Verejne hovorí o zbytočných „výdavkoch na smrť a deštrukciu“, ktoré by mali byť použité „pre život a konštruktívny ľudský rozvoj“ . Upozorňuje, že keď sa vojna a zbrane stávajú národnou obsesiou , rezignuje sa na sociálne potreby.

Takéto vyhlásenia pripravili Kinga o veľa spojencov medzi liberálnymi médiami a liberálne zmýšľajúcim establišmentom vo Washingtone, odborovými predákmi a celebritami. Pre Martina Luthera Kinga bolo nenásilie nedeliteľným princípom: rovnako malo platiť v USA, v Ázii, či Afrike. King sa sťažoval na dvojité morálne štandardy, v rámci ktorých mu časť establišmentu doma aplaudovala, ale odsudzovala ho, keď nenásilie vztiahol na vietnamské deti. King sa v posledných rokoch svojho života stáva cieľom monitorovania a nátlaku FBI. Vo Washingtone rozmýšľajú ako nahradiť Dr. Kinga ako lídra boja za občianske práva Afroameričanov „vhodnejšou“ osobnosťou.

Martin Luther King odchádza 29. marca 1968 do Memphisu v štáte Tennessee podporiť štrajk čiernych sanitárnych pracovníkov za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. O päť dní je zastrelený na balkóne svojej hotelovej izby. Jeho zavraždenie vyvoláva nepokoje v celej krajine, pri ktorých násilne zahynú desiatky ľudí.