Prehlbujúce sa konflikty v rámci EU

Všechno nasvědčuje tomu, že Evropská unie směřuje k hlubokému institucionálnímu štěpení mezi členy eurozóny a zeměmi mimo ní, stejně jako k částečné dezintegraci.

Nezhody o nadchádzajúcom sedemročnom programovacom období rozpočtu Európskej únie sú jasným signálom, že trhliny projektu integrácie sa stali čoraz hlbšími a viditeľnejšími. Konzervatívno-liberálna vláda Spojeného kráľovstva prejavila mimoriadne tvrdohlavý postoj voči rozpočtu EÚ a volá po zmrazení reálnych príspevkov na úrovni z roku 2011. Naopak vlády východnej a južnej periférie EÚ požadujú mierny nárast rozpočtu. Podľa informácií Financial Times sa začalo pracovať na rozpočtových návrhoch bez Spojeného kráľovstva, keďže jeho postoj je nezlučiteľný s veľkou väčšinou členov Európskej únie. Toto je bezprecedentný krok. Predmetný konflikt však je len vrcholom ľadovca. Centrum a periféria menovej únie sa od seba navzájom vzďaľujú a to isté platí aj pre vzťah krajín v rámci eurozóny a mimo nej. 

Štrukturálne rozdiely medzi krajinami centra a periférie eurozóny sa začali prehlbovať už roky pred krízou. Neoliberálna logika politík EÚ, chýbajúce priemyselné politiky pre krajiny periférie a v rámci nich, ako aj nad mieru reštriktívna nemecká mzdová politika v predkrízových rokoch prispeli k rozširujúcej sa priepasti hlavne v eurozóne. Súčasná kríza udrela v de-industrializovaných krajinách periférie EÚ mimoriadne silno a celé bremeno úspor zaťažilo práve tieto krajiny, či už boli v eurozóne alebo nie. Krajiny centra nevyvinuli žiadne opatrenia typu expanzívnej mzdovej a fiškálnej politiky, ktoré by mohli zmierniť tlak na perifériu. Na čele s Nemeckom sa jasne vyjadrili, že nie sú ochotné rozpočtovými prevodmi podporovať periférne ekonomiky eurozóny, naopak tlačia na reštriktívny rámec rozpočtu pre programovacie obdobie 2014-2020. Najradikálnejší postoj v tejto veci zaujalo Spojené kráľovstvo nasledované Švédskom. Konflikt sa vyhrotil do tej miery, že poľský eurokomisár zodpovedný za finančné plánovanie a rozpočet, liberál Janusz Lewandowski, vyzval Britániu, aby sa rozhodla, či svoju budúcnosť vidí v EÚ alebo mimo nej.

Ani v jednej z navrhovaných verzií sa rozpočet nevyrovnáva s výzvami, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí. Neobsahuje rozhodné opatrenia na posilnenie produktívnych štruktúr, ako napríklad priemyselnú politiku v periférnych krajinách EÚ. Tieto chýbajú aj v národných agendách. EÚ sa teda vôbec nezaoberá podstatnými štrukturálnymi rozdielmi medzi jej členskými krajinami. Je možné, že juhoeurópske krajiny budú vytlačené z eurozóny potom, čo sa miera vystavenia západoeurópskych bánk zníži na únosné minimum, kedy budú schopné bez väčšej ujmy prekonať odchod týchto krajín z menovej únie.

Preto eurozóna, ako jadro Únie, sa môže zredukovať. Zároveň pozícia eurozóny v EÚ sa posilňuje. Schopnosť Európskej komisie ovplyvniť národné rozpočty členov eurozóny narástla, kým moc národných vlád sa systematický zredukovala. Ďalej Európska centrálna banka na seba má prevziať zodpovednosť za bankový dozor. Tieto plány boli ostro kritizované tak Spojeným kráľovstvom ako aj Poľskom, ktoré nie sú súčasťou menovej únie. Východoeurópske krajiny, ktoré ešte nie sú súčasťou eurozóny, tiež kritizovali obmedzenie ich práv, ak by sa mal presadiť návrh bankovej únie z dielne Európskej komisie. Británia jasne naznačila, že nevstúpi do takéhoto systému. Chce si totiž ponechať vlastné právomoci dozoru nad bankovníctvom, aby to neohrozilo vlastný systém (pomerne slabej) regulácie, ktoré sú výhodné hlavne pre londýnsky finančný sektor.

Už aj v minulosti sa Britská vláda rozhodla nevstupovať do eurozóny práve v záujme City of London. V tejto súvislosti komentátor Financial Times Wolfgang Münchau spomenul, že „zásadným dôvodom, prečo Británia smeruje k pravdepodobnému výstupu, alebo aspoň k marginalizácii, nie je euroskeptický predseda vlády, ale rozhodnutie spred 15 rokov nevstupovať do eurozóny“.

Sú teda zrejmé prehlbujúce sa trhliny medzi jadrom eurozóny a krajinami mimo nej, ako aj medzi jednotlivými členmi menovej únie. Následkom je trojité vrstvenie štruktúr EU:

1) Eurozóna v jadre. Môže sa ešte zmenšiť tým, že vytlačí juhoeurópske krajiny. Politika v tejto skupine sa bude pravdepodobne centralizovať a stane sa menej demokratickou.


2) Krajiny, ktoré sa ešte nestali súčasťou eurozóny, ale sú viazané súčasnou legislatívou, aby sa členmi stali. Vstup týchto krajín bude spojený s tvrdším prístupom. Kvoli napätiu a katastrofálnemu vývoju na juhu eurozóny môže nastať kritické prehodnotenie ich vstupu. Všetko nasvedčuje tomu, že národno-konzervatívna maďarská vláda sa tejto možnosti už vzdala.

3) Krajiny mimo eurozóny. Rola tejto skupiny je čoraz menšia. Napríklad v Spojenom kráľovstve sa prejavil silnejúci prúd v rámci Konzervatívnej strany, ktorá otvorene spochybňuje ďalšie členstvo v EÚ.

Všetko nasvedčuje tomu, že Európska únia smeruje k hlbokému inštitucionálnemu štiepeniu medzi členmi eurozóny a krajinami mimo nej, ako aj k čiastočnej dezintegrácii.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.