Kto by chcel byť na mieste Rómov?

Situace Romů na Slovensku je v ekonomické oblasti ještě horší než u nás; podobná je ovšem v mýtu o romském zneužívání sociálního systému a v potřebě najít reálné socioekonomické prostředky pro zlepšení jejich postavení.

Verejná diskusia o tzv. rómskej problematike je, žiaľ, vo veľkej miere zahalená v mračne mýtov, poloprávd a aj účelových dezinformácií. Jej kľúčový prvok je prezentovanie Rómov ako ľudí, ktorým sa nechce pracovať, a ktorí si celkom dobre žijú „parazitovaním“ na sociálnom systéme. Poďme teraz stručne dekonštruovať mýty a pozrime sa na životné podmienky Rómov vo svetle štatistických dát.

Výskumy, ktoré realizuje Rozvojový program OSN (UNDP) potvrdzujú, že nezamestnanosť (v zmysle absencie práce za finančnú odmenu) dosahuje v rómskych komunitách až 73 %. Zároveň je objektívnym faktom, že pracovných príležitostí je na Slovensku málo a na úradoch práce aktuálne evidujú takmer 400 000 uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že na jedno pracovné miesto pripadá takmer 62 osôb.

Podľa výskumov UNDP je priemerná výška sociálnych dávok na osobu v rómskych domácnostiach 88 EUR. Dávka v hmotnej núdzi, ktorá je koncipovaná ako posledná záchrana pred absolútnou absenciou prostriedkov na prežitie, nie je pre nikoho „pohodlným“ zdrojom príjmu a už od roku 2004 je čiastočne podmienená „aktiváciou“ prijímateľa. Vzhľadom na prísne podmienky nároku na sociálne dávky, pokiaľ existuje nejaké ich „zneužívanie“ (čo sa nikdy nedá vylúčiť), je to vyslovene marginálny jav. Pre ilustráciu tiež treba uviesť, že podiel DvHN tvorí iba 2,2 % zo všetkých sociálnych dávok a podiel dávok určených pre deti iba 9,0 % – štátny rozpočet ich vyplácaním v žiadnom prípade nie je ohrozený.

Podľa dát UNDP je priemerný pracovný príjem rómskych domácností 470 EUR. Zároveň 62 % rómskych domácností uvádza, že bolo aspoň raz v situácii, keď nemali dať deťom čo jesť. Neustále rozprávanie o Rómoch ako o nezodpovedných rodičoch iba zakrýva fakt nadproporčného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a nižšej kvality výučby, ktorá im je poskytovaná v takýchto školách. Na základe výskumov vieme, že do špeciálnych škôl je zaradených až 20 % rómskych deti a vieme aj to, že z dospelej populácie má iba 17 % ukončené stredné a vyššie vzdelanie.

Často sa tiež prehliada, že pre deti zo segregovaných osídlení nie je zabezpečená ani základná doprava a deti musia za každého počasia dochádzať niekedy aj do niekoľko kilometrov vzdialenej školy. Stáva sa, že prídu do školy hladné, čo spravidla nie je dôsledkom nezodpovednosti rodičov ale extrémnej materiálnej deprivácie, v ktorej sa nachádzajú.

Životné podmienky v rómskych osadách sú zlé a často v nich absentuje základná infraštruktúra. Vodovod v osadách má menej ako polovica domácností a takmer 5 % z nich je odkázaných na potok alebo rieku. Osady stoja spravidla na najhorších pozemkoch – často v záplavových oblastiach alebo na kontaminovanej pôde a v blízkosti skládok. Táto lokalizácia nebola slobodná voľba Rómov, ale ako dokladajú sociálni antropológovia, Rómovia na tieto miesta boli v minulosti presídlení. Neverme preto správam o tom, že Rómovia obsadzujú atraktívne pozemky a bránia „výkonu vlastníckych práv“ na lukratívnej pôde. Mimochodom, vlastnícke problémy pôdy môže riešiť jedine štát a obce a nie jednotlivec. Zanedbanie tejto otázky (akokoľvek komplikovanej) nutne nemôže ísť na vrub jednotlivcom a Rómovia nemôžu byť za tento stav sankcionovaní.

Aké je východisko? Okrem sociálnej práce v rómskych komunitách (terénni pracovníci, komunitné centrá), ktorá je potrebná, ale je iba hasením požiaru, je potrebné pristúpiť k ekonomicko-politickým rozhodnutiam zásadnejšieho charakteru. Inštitúcie a experti spravidla koncipujú sociálnu integráciu Rómov (teda riešenie „problému“) ako integráciu cez trh práce. Drvivá väčšina návrhov politík (napríklad v oblasti bývania) je teda podmienená aj zlepšením príjmovej situácie týchto ľudí, čo znamená zabezpečenie stabilného pracovného príjmu.

Žiaľ, štrukturálnou črtou slovenskej ekonomiky je nezamestnanosť, ktorá bude dlhodobo vysoká a môže sa zhoršovať. Model integrácie Rómov cez trh práce je v pasci dovtedy, pokiaľ zamestnávatelia v rámci aktívnych politík trhu práce priamo nepodporia zamestnávanie Rómov. Dá sa tak urobiť napríklad opatreniami afirmatívnej akcie (systém kvót pri verejnom obstarávaní) alebo vytváraním miest vo firmách, na ktoré ešte má štát vplyv, aj na úkor kritéria efektivity. Projekty chráneného zamestnávania, napríklad z EÚ fondov, sú dobrou podpornou aktivitou, ale pre svoju izolovanosť a dočasnosť a vzhľadom na rozsah problému nemôžu ponúknuť v strednodobom horizonte riešenie.

Je tiež nevyhnutné bojovať so stereotypmi a je potrebné odmietnuť súčasný anticigánizmus. Je potrebné prestať s neustálym obviňovaním Rómov, volaním po kontrole, reštrikciách a sankciách a zamerať sa na motiváciu. Rómovia musia mať zákonom strážený nediskriminačný prístup k službám, k vzdelaniu a na trh práce. Veľká zodpovednosť a úloha leží na obciach, ktoré v dôsledku rozsiahlej decentralizácii sú primárne priestorom, ktorý zabezpečuje životné potreby občanov. Tu dochádza aj k interakcii medzi Rómami a nerómami a vytvárajú sa predpoklady pre spolužitie.

Príspevok publikovali Hospodárske noviny.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.