Asi by bolo ozaj naivné myslieť si, že po kríze bude odrazu všetko inak. Nepopierateľne sa jedná o hospodársky — a teda i politický a sociálny — šok. Čo ale príde po kríze, nie je nijak automatické a vopred určené. Život (a biznis) ide ďalej.

Presvedčiť sa o tom môžeme napr. v aktuálnom blogu Saxo Bank. Inštitucionálny blogger v ňom potenciálnym investorom vysvetľuje, ako zarobiť prostredníctvom tzv. pákového obchodovania. Princíp je nasledovný: máme základnú hotovosť, zvyšok (hoci aj stonásobok) si požičiame a s celou sumou obchodujeme (podrobnejšie v citovanom blogu).

Saxo Bank v návode píše: „Pákové obchodovanie sa v posledných rokoch medzi profesionálnymi investormi stalo veľmi populárne a to predovšetkým preto, že akciám na BCPP [Burze cenných papierov Praha] sa nie vždy darilo podľa očakávania, a tak investori začali hľadať a skúšať alternatívy.“ (V preklade: Nenásytným investorom sa málili zisky z bežného investovania do akcií a dlhopisov, a tak začali špekulovať a vymysleli investície do exotických — neskôr toxických — finančných nástrojov.)

Čítať niečo také pred jeseňou roku 2008, asi to nikoho neprekvapí. Blog ale vyšiel 9. marca 2011. Aký je v tom rozdiel? V stručnosti asi ten, že pákové obchodovanie stálo pri zrode finančnej a následne hospodárskej krízy. Princíp prístupným spôsobom vysvetľuje toto video (od min. 1:50; ak Vám hneď nenaskočia slovenské titulky, stlačte CC na lište vpravo dole):

Zjednodušene prerozprávané, investičné banky si požičali obrovské množstvo peňazí, ktoré potom posunuli ďalej napr. vo forme lacných a dostupných hypoték. V istom okamihu ale kritické množstvo ľudí prestáva tieto úvery splácať a banka je na pokraji krachu. Musí zasahovať vláda… a zvyšok už poznáte.

Informácií o tom, že voľná regulácia v oblasti „pákovania“ (leveraging) jednoznačne prispela ku kríze, je už dnes dosť a mnoho ľudí to považuje za samozrejmosť.

Vôbec ale nie je samozrejmé, že sa zmení správanie ekonomických aktérov. Ako denne vidíme aj v našich končinách, biznis pokračuje ako obvykle. Saxo pákuje s komoditami (o vplyve špekulácií v tejto oblasti sme písali nedávno), iná banka ponúka školu investovania v podstate do čohokoľvek, dravci poľujú ďalej.

Čo z tohto celého vyplýva? Jedno jediné — potreba občianskeho a politického tlaku na prijatie regulácie (najmä finančného) biznisu tak, aby pôsobil v prospech spoločnosti. Miera introspekcie a ochoty „samoregulovať“ sa je totiž v prípade hráčov maximalizujúcich zisk blízka nule.

Skončím tak, ako som začal — bolo by naivné myslieť si, že s krízou príde všeobecné osvietenie a zmena praktík. Nie, business bude pokračovať as usual pokiaľ bude môcť. A to, pokiaľ bude môcť, nebude žiaľ iba otázkou argumentov, ale politického boja.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.