Jedenásteho februára Husní Mubarak konečne odstúpil z pozície egyptského prezidenta. Donútil ho k tomu mimoriadny nátlak ľudu. Dočasnej vlády sa však po Mubarakovej rezignácii neujímajú demokratické sily, ale armáda. Je pravdepodobné, že armáda sa bude snažiť pripustiť čo najmenej zmien.

K Mubarakovmu pádu prispeli tri faktory. Bol to predovšetkým zrod silného ľudového hnutia proti režimu. V hnutí sa angažovalo široké spektrum spoločenských síl. Pouličné demonštrácie začali čoraz viac dopĺňať štrajky a egyptské hospodárstvo sa prakticky zastavilo. Protestné hnutie bolo schopné artikulovať hlbokú sociálnu a politickú nespokojnosť. Odstúpenie Mubaraka bolo prioritný bod jeho programu.