Cyprus chce pomoc od EU... A od Ruska

Cyprus sa nachádza v geopoliticky citlivom regióne v blízkosti Sýrie. Štáty EÚ, najmä Veľká Británia, na jednej strane a Rusko na druhej strane presadzujú v Sýrii diametrálne odlišné záujmy.

Cyprus prevzal predsedníctvo EÚ 1. júla a skoro v tom istom čase požiadal o pomoc EÚ. Cyperské banky totiž kvôli svojmu úzkemu prepojeniu na grécky finančný sektor zaznamenávajú obrovské straty. Na rozdiel od iných juhoeurópskych vlád sa tá cyperská obzerá aj po alternatívnych zdrojoch financovania – konkrétne napríklad z Ruska. Ako jediná krajina periférie eurozóny sa tak pokúša posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu voči Európskej komisii a Európskej centrálnej banke.

Na Cypre sú stále pomerne živé spomienky na obdobie kolonializmu. Krajina získala nezávislosť od Británie v roku 1960 – ako mocnosti za nezávislosť ručili Británia, Grécko a Turecko. Britská koloniálna nadvláda zanechala ostrovnému štátu zložité politické a hospodárske dedičstvo. Britská taktika „rozdeľuj a panuj“ prehĺbila napätie medzi gréckymi a tureckými obyvateľmi ostrova. Vlády, ktoré krajinu spravovali po získaní nezávislosti, nedokázali toto napätie zmierniť.

Po pravicovom štátnom prevrate, ktorý v roku 1974 zosnovala grécka vojenská chunta, požiadala turecká vláda britskú (tá mala na ostrove vojenské jednotky), aby sa zapojila do zásahu proti pučistom. Britská labouristická vláda na žiadosť nereagovala a Turecko samo vojensky zasiahlo. Od roku 1974 je ostrov rozdelený. S podporou Turecka neskôr severná časť jednostranne vyhlásila nezávislosť. Cyperská vláda teda de facto ovláda iba južnú časť ostrova.

Hospodárske dedičstvo kolonializmu sa ukazuje byť rovnako problematické. Priemyselný rozvoj je obmedzený. Hlavnými nosnými stĺpmi cyperského hospodárstva sú turizmus a financie. Cyprus sa snaží lákať zahraničný kapitál nízkymi daňami a voľným režimom regulácie – celkom v zmysle anglosaskej tradície.

Cyperské banky vyvinuli pomerne úzke vzťahy s finančným sektorom Grécka. Dve veľké cyperské banky – Cyprus Popular Bank a Bank of Cyprus – do Grécka poskytli 20 mld. eur úverov. To je viac než cyperský HDP za rok 2011, 17,8 mld. eur.

Reštrukturalizácia dlhu v Grécku mala na cyperské banky ďalekosiahle dopady. Podľa cyperského ministra financií Vassosa Shiarlyho cyperské banky zaznamenali obrovské straty na úrovni 25 % HDP. EÚ zároveň bankám pritvrdila kapitálové požiadavky. Cyperské banky tak zúfalo potrebujú rekapitalizovať. Štát na to nemá prostriedky a od apríla 2011 nemá ani prístup na finančné trhy.

Avšak pre hypertrofovaný cyperský finančný sektor nie je dôležité len Grécko. Na Cypre masívne investovali aj biznismeni z Ruska, Ukrajiny a Srbska. Finančné spojenie je mimoriadne silné práve s Ruskom. Ešte minulý rok cyperský vláda vyjednala od tejto krajiny pôžičku 2,5 mld. eur za úrok 4,5 %. Teraz sa vláda stredozemského ostrova na Rusko obracia opäť.

Prezident Dimitris Christofias sa nechal počuť, že ruské pôžičky majú tú výhodu, že sa na ne neviažu hospodársko-politické podmienky. Christofias – člen oficiálne komunistickej, de facto sociálnodemokratickej strany AKEL – nie je fanúšikom reforiem podľa strihu EÚ/MMF. Naopak kladie dôraz na tradičnú cyperskú hospodársku politiku vrátane úzkej spolupráce medzi vládou a odbormi. Cyperská vláda je prvou krachujúcou krajinou eurozóny, ktorá sa snaží nájsť alternatívne zdroje zahraničnej finančnej pomoci a ktorá sa snaží zväčšiť svoj manévrovací priestor.

Cyprus sa nachádza v geopoliticky citlivom regióne v blízkosti Sýrie. Štáty EÚ, najmä Veľká Británia, na jednej strane a Rusko na druhej strane presadzujú v Sýrii diametrálne odlišné záujmy. Podľa Financial Times „britskí predstavitelia priznali, že zvažujú poskytnutie bilaterálnej pôžičky, ktorá by išla súbežne s finančnou asistenciou eurozóny Cypru – bývalej britskej kolónii, kde sú stále dve vojenské základne – sčasti aj preto, aby zabránili vplyvu Moskvy“.

Cyperská vláda sa snaží získať čas, až kým o pár rokov nebude môcť začať s využívaním plynu. Miesta potenciálnej ťažby sú však v morských oblastiach, ktoré sú predmetom sporov. Turecko spochybňuje nárok Cypru vŕtať v tejto časti mora.

Cyperská kríza má teda očividné geoekonomické a geopolitické súvislosti.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.