Včera môj kolega Štefan Domonkos publikoval príspevok o nedomyslenej privatizácii dôchodkových systémov. Spomína v ňom problematiku dlhov a „dlhov“ dôchodkových systémov. Dnes by som chcel objasniť niekoľko nedorozumení, ktoré sa v debatách o dôchodkových reformách často vyskytujú.

Veľa zástancov II. piliera zľahčuje otázku nákladov na prechod. Podľa nich sú náklady iba odrazom zmeny implicitného dlhu priebežného systému na dlh explicitný. Toto stanovisko je síce z faktického hľadiska správne, ale často sa za ním skrýva A) nepochopenie zásadného rozdielu medzi implicitným a explicitným (skutočným) dlhom, a B) zmätočné zamieňanie implicitného dlhu so skutočným deficitom priebežného systému.