Úsporné opatrenia a škrty predpísané Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom potápajú Grécko do čoraz hlbšej krízy. Rokovania o znížení dlhov medzi gréckou vládou a súkromnými finančnými inštitúciami sú mimoriadne ťažkopádne. Grécky „bankrot“ a prípadné vystúpenie Grécka z eurozóny sú opäť na programe dňa.

Prepad gréckeho hospodárstva pokračuje a nezamestnanosť v krajine stúpa. Na jeseň 2011 oficiálne dosiahla 18,8 %. Skutočná miera sa ale odhaduje na cca. 25 %. Zúfalá sociálna situácia vyústila až do 40-percentného nárastu počtu samovrážd len v priebehu jedného roka. Ordinované úsporné opatrenia dlhové problémy nezmenšili, ale naopak zhoršili.

Európske inštitúcie sa tvária, že problémy pramenia z toho, že Grécko nedostatočne zavádza reformy. Avšak prudká recesia v skutočnosti pramení práve z poctivej aplikácie škrtov v rozpočte a mzdách. Úsporné opatrenia neadresujú štrukturálnu slabosť produktívnych sektorov gréckeho hospodárstva.