Druhá fáza krízy: Nastal čas na inú politiku
Joachim BeckerTurbulencie na akciových trhoch sú znamením, že sa naplno začala druhá fáza krízy. Počiatky tejto fázy však bolo možné sledovať už asi pred rokom — vtedy sa do dlhovej krízy dostali juhoeurópske štáty eurozóny. Vážnosť druhej fázy je do značnej miery dôsledkom doterajších protikrízových politík a spôsobu, akým (ne)adresovali príčiny krízy.
Bezprostredné zhoršenie krízy je úzko späté s dlhou patovou situáciou ohľadne zvýšenia dlhového stropu a budúcich hospodárskych politík v USA. Standard & Poor’s, jedna z amerických ratingových agentúr, zhoršila rating Spojených štátov, pretože krízový manažment americkej administratívy považuje za katastrofálny a úsporné opatrenia za nedostatočné.
Mnohým finančným investorom sa páčia škrty vo výdavkoch rozpočtu USA a ďalšie obmedzovanie sociálnej politiky v krajine. Na druhej strane sa ale obávajú recesie, ktorú tieto politiky pravdepodobne spôsobia. Ich postoj je tak nekoherentný.
Rozpočtové problémy USA a mnohých ďalších krajín pramenia z rozpočtových politík uplynulých rokov a z dôsledkov krízy. Keď kríza vrcholila v septembri roku 2008, súkromné straty mnohých finančných spoločností sa socializovali. Vlády mnohých štátov poskytli bankám tzv. záchranné balíčky. Účet za ne nesmierne zaťažuje rozpočty, najmä v anglosaských krajinách.
Banky sa zachraňovali zväčša bez podmienok. To bola bezpochyby chyba, pretože im to umožnilo pokračovať vo svojich politikách tak, ako sa len dalo. Po prepade z obdobia rokov 2008-2009 začali rátať s opätovným rastom cien aktív.
Centrálne banky napumpovali do finančných systémov kvantá likvidity. Ani v tomto prípade sa ale nezabezpečilo nasmerovanie likvidity do prioritných oblastí. Vlády k tomu jednak nedostatočne motivovali banky. Zároveň nezaviedli striktnú reguláciu finančných trhov vrátane zákazu mimoriadne riskantných finančných nástrojov.
To všechno, co autor textu popisuje jako novou a potřebnou politiku, jsem četl od moudrých hlav již mnohokrát. Jenže. Mocní tohoto světa se k tomu nenechají donutit. Je proto čas. Je nanejvýš nutné konečně už jít po podstatě a zrušit totalitní nadvládu peněz nad civilizací a tím neomezenou moc person jejich samozvané, obslužné elity.