Bezprostredné zhoršenie krízy je úzko späté s dlhou patovou situáciou ohľadne zvýšenia dlhového stropu a budúcich hospodárskych politík v USA. Standard & Poor’s, jedna z amerických ratingových agentúr, zhoršila rating Spojených štátov, pretože krízový manažment americkej administratívy považuje za katastrofálny a úsporné opatrenia za nedostatočné.

Mnohým finančným investorom sa páčia škrty vo výdavkoch rozpočtu USA a ďalšie obmedzovanie sociálnej politiky v krajine. Na druhej strane sa ale obávajú recesie, ktorú tieto politiky pravdepodobne spôsobia. Ich postoj je tak nekoherentný.

Rozpočtové problémy USA a mnohých ďalších krajín pramenia z rozpočtových politík uplynulých rokov a z dôsledkov krízy. Keď kríza vrcholila v septembri roku 2008, súkromné straty mnohých finančných spoločností sa socializovali. Vlády mnohých štátov poskytli bankám tzv. záchranné balíčky. Účet za ne nesmierne zaťažuje rozpočty, najmä v anglosaských krajinách.

Banky sa zachraňovali zväčša bez podmienok. To bola bezpochyby chyba, pretože im to umožnilo pokračovať vo svojich politikách tak, ako sa len dalo. Po prepade z obdobia rokov 2008-2009 začali rátať s opätovným rastom cien aktív.

Centrálne banky napumpovali do finančných systémov kvantá likvidity. Ani v tomto prípade sa ale nezabezpečilo nasmerovanie likvidity do prioritných oblastí. Vlády k tomu jednak nedostatočne motivovali banky. Zároveň nezaviedli striktnú reguláciu finančných trhov vrátane zákazu mimoriadne riskantných finančných nástrojov.