Aktuálne udalosti sú dôkazom moci ratingových agentúr z USA. Agentúry kritizujú plány EÚ na reštrukturalizáciu gréckych dlhov a neprestávajú znižovať rating gréckych a portugalských dlhopisov. Vlády EÚ tak zmenili svoje plány. Otázkou je, prečo majú americké ratingové agentúry taký veľký vplyv.

Biznis v oblasti ratingu je mimoriadne koncentrovaný. Dominujú v ňom dve spoločnosti z USA — Standard & Poor’s a Moody’s. Jeho podstatou je hodnotenie súkromných i verejných dlžníkov. Súkromné spoločnosti, ktoré emitujú dlhopisy, si za svoj rating platia. Dobrý rating im umožňuje požičiavať si za nízky úrok. V tejto súvislosti neprekvapuje, že v období pred krízou ratingový biznis prekvital a súkromné spoločnosti sa tešili nízkym úrokom. Takýto systém hodnotenia viedol k vzniku dlhových bublín a rokom finančnej eufórie.

V prípade verejných dlžníkov platia za rating veritelia. Hlavnými veriteľmi sú finančné inštitúcie. Ratingy štátnych dlhov celkom jasne odzrkadľujú obchodné záujmy a ideologické vízie súkromných bánk, hedžových fondov a pod. Z hospodárskeho a politického hľadiska sa vysoko hodnotia tie štáty, ktorých vlády uplatňujú neoliberálne politiky v prospech korporácií, obzvlášť finančných. V období pred krízou tak dostali mimoriadne dobrý rating štáty presadzujúce finančnú dereguláciu. Žiarivým príkladom je trebárs Írsko.

Vynikajúci rating umožnil krajinám ako Írsko ale aj Španielsko zadlžovať sa pri veľmi nízkych úrokových sadzbách. To viedlo k hospodárskemu rastu založenému na dlhu. Úroveň súkromného a zahraničného zadlženia vystrelila do závratných výšok. Deficity obchodnej bilancie a bežného účtu presiahli v Španielsku, Grécku a Portugalsku kritickú mieru. To však ratingovým agentúram neprekážalo... až pokiaľ neprišla kríza.