Cisárov pekár, pekárov cisár

Michal Havran

Přestože víra v dobrého knížete pochází z pohádek a je ji třeba republikánsky odmítnout, byla by volba Karla Schwarzenberga českým prezidentem příležitostí k tomu neutralizovat některá česká a středoevropská traumata.

Miloš Zeman na mňa pri všetkej úcte pôsobí ako huspenina mrznúca na zabíjačkovom dvore, ktorú náhle rozložilo Iľkom prehliadnuté oteplenie.

Naše noviny stojí v první linii boje za svobodnou novinařinu a lidská práva. Podpořte nás a přidejte se k nám!
×

Jeho cynické bonmoty ma prestali baviť pre desiatimi rokmi, neskôr som si všimol jeho rasistické výroky na adresu Rómov a šovinizmus. „Mojím“ kandidátom bol Dienstbier, no je jasné, že stredná Európa bude ešte dlho fascinová patriarchálnymi modelmi otcov zakladateľov, otcov prezidentov a otcov cisárov. Z toho rozprávkového prostredia pochádzajú obaja českí kandidáti. Zeman a Schwarzenberg majú toľko rokov, že čohokoľvek sa dopustili, musíme im to kvôli imperatívu morálnej eutanázie voči seniorom odpustiť.

Karel Schwarzenberg pochádza z rodiny, ktorej postavenie v dejinách Českej koruny a neskôr Habsburskej monarchie bolo také výrazné, že nie je možné, aby bola nejakým politickým vzorom. Veľká časť jej majetkov pochádzala z čias Protireformácie, Schwarzenbergovci boli jednou z opôr spoliačného aparátu katolíckej dynastie, pod ich kontrolu sa dostali majetky a osudy mnohých významných českých protestantov, ktorí boli v tom čase už na ceste exilu.1

Napriek tomu nemá zmysel vracať sa k týmto epizódam, pretože nič nevypovedajú o súčasnom Schwarzenbergovi. No dovolil som si to spomenúť, aby tí, ktorí dnes na sociálnych sieťach a v mainstreame prežívajú záchvaty feudálneho mysticizmu vedeli, že neexistuje nič také, ako nepoškvrnené knieža. Do veľkej miery ma irituje fascinácia práve tým rozmerom Schwarzenberga, ktorý ho spája s minulosťou oveľa desivejšou, akú má Zeman so Šloufom. Opäť sme svedkami iracionálneho boja medzi jiráskovskou postavou Politického hrdinu a démonickej bytosti.

Rozprávkový rozmer Schwarzenberga je umocnený jeho chronickými spánkami, čo paradoxne v jeho obdivovateľoch iba posilňuje mýtickú paralelu so Šípovou Ruženkou. Podobne ako v tejto Grimmovskej variácii na smrť sa Schwarzenberg ocitá v úlohe hrdinu, ktorý nemá zodpovednosť za svoje politické skutky, pretože sa opakovane ponára do očistného spánku

Čo je na Schwarzenbergovi sympatické a pre nás všetkých kľúčové je príležitosť na radikálnu zmenu vzťahov v regióne, ktorú by jeho víťazstvo prinieslo. Dnes už nejde o to, prečo české a slovenské médiá adorujúce socialistu a slobodomurára Masaryka tak ostentatívne používajú kniežací titul zakázaný prvou Československou republikou práve preto, že jej zakladatelia chceli budovať republikánske a nie aristokratické spoločenstvo.

Ide o to, či sú Česi schopní prekonať vlastné traumy z porážky Reformácie, z nemeckého živlu, z Benešovych dekrétov. Karel Schwarzenberg nie je žiadnou mýtickou postavou, za akú ho vydáva v nevoľníckom klipe Jiří Menzel. Jeho politická integrita sa neobnovuje v alchymistickom transmutačnom spánku. Naopak, jeho kandidatúra ukazuje, že prijal Masarykove pravidlá, rešpektuje demokratickú súťaž a môže byť nositeľom novej formy inšpirácie politického spoločenstva.

Príchod starej rodiny na Hrad nedokáže kompenzovať redukciu Česko-Slovenska na dve mafiánske enklávy a nijako neumožní Čechom ukryť sa pred súčasnosťou v neorudolfínskej nostalgii. Vystaví ich konfrontácii so všetkým, čomu sa desaťročia vyhýbali, počnúc nedostatkom veľkorysosti, ktorý bol jedným z kľúčových dôvodov vedúcich k rozpadu spoločnej vlasti.

V tomto zmysle považujem české prezidentské voľby za premárnenú príležitosť na diskusiu o miere rozkladu politického života v krajine a v našom regióne. A v nekritickom obdive jeho „slovenských voličov“ cítiť okrem frustrácie z prezidentov typu Schuster a Gašparovič aj kultúrnú závisť Čechom, ktorí si opäť našli postavu pochádzajúcu z mimodejinného prostredia.

No napriek tomu si myslím, že všetci tí, ktorí budú chcieť o pár rokov voliť Dienstbiera, musia prejsť levelom Schwarzenberg. Jeho víťazstvo môže na krajinu pôsobiť ako protijed proti ich vlastným toxickým dejinám. Iba tak sa Čechy vrátia z krajiny za hranicou hanby do centra stredoeurópskeho diania bez všetkých tých neznesiteľných súbojov medzi havlovskými mystikmi, klausovskými šovinistami a negustióznymi zemanovskými dobrodruhmi.

    Diskuse
    January 24, 2013 v 15.26
    dobré
    Myslím, že už je na čase přestat se bát nejen Němců, Židů a Rómů, ale i šlechticů. Právě tak je ale nemusíme adorovat, ale brát je jako rovné spoluobčany.