Deň národov strednej Európy

V rubrice Dopis ze Slovenska dnes publikujeme text o našem vztahu k menšinám od slovenského politologa Juraje Marušiaka.

Wgnz9znrjk344kj5b34

Juraj Marušiak

24.04.2010 08:00

O charaktere štátu významnou mierou vypovedajú jeho symboly. Demokratický štát by mal zohľadňovať pluralitný charakter spoločnosti.

Osobitne to platí v prípade, ak ide o multietnickú spoločnosť, v ktorej sa prelínajú viaceré kultúry, náboženstvá a etniká, ktoré po stáročia spoluvytvárajú charakter danej krajiny a ich spolužitie a vôľa po jeho pokračovaní je dlhodobo predmetom konsenzu v prostredí väčšiny členov danej spoločnosti.

Symbolický konsenzus
Symboly Slovenskej republiky, medzi ktoré okrem štátnej vlajky, znaku, hymny a štátnej pečate, o ktorých hovorí Ústava SR, patrí aj sústava štátnych sviatkov, oficiálne uznaných dní pracovného pokoja a pamätných dní, do veľkej miery odzrkadľujú pluralitu slovenskej spoločnosti a snahu o oslovenie jej rozličných segmentov. Zohľadňujú hodnotové orientácie občanov, náboženskú rôznorodosť obyvateľstva ako aj vzťah k rozličným historickým tradíciám. Slovensko je príkladom, že je možná koexistencia sviatkov, resp. pamätných dní, ktoré si pripomínajú príslušníci katolíckeho vierovyznania, ale takisto si slovenská spoločnosť oficiálne pripomína Deň reformácie bez ohľadu na to, že príslušníci evanjelického vierovyznania predstavujú v slovenskej spoločnosti menšinu.

Rovnako si právom zaslúži uznanie 28. október ako pamätný deň, pripomínajúci výročie vzniku Československa i výročie prijatia deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky alebo Sviatok práce popri Dni boja za slobodu a demokraciu. Slovenská republika zohľadňuje sviatky, ktoré sú, resp. mali by byť predmetom širšieho celospoločenského konsenzu, ale aj sviatky, ktoré síce oslovujú iba parciálne segmenty skupiny, ale napriek tomu si slovenská spoločnosť rešpektuje a ctí ich úlohu, ktorú zohrávajú vo verejnom živote. Nemenej dôležitým momentom je, že popri sviatkoch, resp. pamätných dňoch ktoré vyplývajú z etnického, resp. etno-kultúrneho ponímania národa, ako napr. Deň zahraničných Slovákov, resp. Výročie Memoranda národa slovenského, Dňa Matice slovenskej a pod., sa slovenská spoločnosť hlási k všeobecným demokratickým hodnotám. Sviatky, akými sú výročie Slovenského národného povstania, Deň víťazstva nad fašizmom alebo Deň boja za slobodu a demokraciu sú gestom prihlásenia s k tradíciám demokratického občianstva a sú sviatkami, ktoré spájajú väčšinovú populáciu s národnostnými menšinami, ale aj s inými národmi. Na druhej strane medzi pamätnými dňami, ktoré by spájali občanov Slovenska, by sa nepochybne vynímal aj Deň ľudských práv.

Solidarita s menšinami
Bez ohľadu na hĺbku konfliktov, prebiehajúcich v slovenskej spoločnosti či intenzitu politického boja môžeme na základe sústavy významných dátumov hovoriť o prítomnosti vôle budovať konsenzuálny model spoločnosti. Na druhej strane sa však viaceré zložky slovenskej spoločnosti nemusia cítiť integrované uvedeným modelom konsenzu. Týka sa to v prvom rade národnostných menšín.

Slovenská väčšina rešpektuje menšinové práva v hraniciach, určených príslušnými medzinárodnými dokumentmi, aj keď niektoré vládne garnitúry dávajú najavo, že tento stav považuje za nutné zlo, čo sa prejavuje napr. otváraním podobných nezmyselne konfliktných tém, akou je zákon o štátnom jazyku. Na druhej strane by atmosféru vo vzťahoch medzi väčšinou a menšinami mohlo podstatne zmeniť symbolické uznanie ich miesta v slovenskej spoločnosti a úcty zo strany majority voči ich kultúre, histórii a prínosu v súčasnosti. Tak napr. Deň zjavenia pána (Traja králi), resp. aj nasledujúci deň by mohol byť aj oficiálne uznaný ako deň vianočných sviatkov kresťanov východného rítu, aspoň v podobe pamätného dňa, keďže ide o dátumy významné pre pravoslávnych, ale aj časť gréckokatolíckych veriacich, tvoriacich nezanedbateľnú časť obyvateľstva východného Slovenska.

Rovnako by bolo vhodné aspoň formou pamätného dňa pripomenúť si napr. Medzinárodný deň Rómov, ktorý by bol symbolickým výrazom vôle väčšinového obyvateľstva i štátnych inštitúcií viesť dialóg s touto skupinou obyvateľstva.

A napokon, alebo azda v prvom rade – nemali by sme zabudnúť na to, že slovenskú spoločnosť spoluvytvárajú aj občania SR maďarskej národnosti, ktorí sa významnou mierou podieľajú na tvorbe národného bohatstva i slovenskej kultúry. Aj napriek tomu, že od polovice 19. storočia Slovákov a Maďarov spoločné dejiny neraz viac rozdeľovali než spájali, existuje dátum, ktorý spája nielen oba národy, ale všetky štyri národy strednej Európy, resp. Vyšehradskej skupiny. Je ním 23. apríl, t.j. deň svätého Vojtecha – pôvodom Čecha, ktorý stál pri christianizácii Poľska a Uhorska. Sv. Vojtech je uznávaný vo všetkých štátoch strednej Európy. Práve tento deň by sa mohol stať stredoeurópskym dňom, resp. dňom slovensko-maďarského zmierenia. Pravda, bolo by to možné jedine pod podmienkou, že by občania SR maďarskej národnosti sa dokázali s takýmto dňom stotožniť ako so svojím sviatkom, resp. pamätným dňom.

Odvaha na veľkorysé gestá
Podobné symbolické kroky by neznamenali zmenu charakteru štátu. Jeho multietnický charakter uznáva už súčasná preambula Ústavy Slovenskej republiky, existenciu národnostných menšín a etnických skupín rešpektuje aj štvrtý oddiel jej druhej hlavy. Menšiny sú teda už uznané ako štátotvorný prvok aj napriek rétorike časti politických predstaviteľov. Oficiálne uznanie takých sviatkov, resp. pamätných dní, ktoré zohľadnia ich prítomnosť a pozitívnu úlohu, akú zohrávajú v slovenskej spoločnosti, by mohlo priniesť zmenu nie v charaktere štátu, ale stalo by sa výrazom ochoty väčšiny zmeniť doterajšie rozšírené vnímanie existencie menšín ako nutného zla. Samozrejme, podobné kroky by museli byť prijaté v konsenze s legitímnymi zástupcami menšín, aby aj oni akceptovali ich základné posolstvo, ktorým je oficiálne symbolické uznanie národnostných menšín ako konštitutívneho činiteľa a súčasti slovenského politického národa. Iniciátori tohto kroku by si azda vyslúžili obvinenie zo zrady národa, z dlhodobého hľadiska však podobné gesto môže stabilitu štátu a jeho vážnosť v očiach rozličných skupín občanov iba posilniť. Veľkosť národa sa totiž nemeria vojenskou silou, ekonomickým potenciálom alebo intenzitou siláckych rečí, ale odvahou jeho predstaviteľov a schopnosťou správať sa ústretovo voči slabším. A menšiny takmer v každej spoločnosti, vrátane slovenskej, ťahajú vždy za kratší koniec, čo vyplýva už zo samotného faktu ich menšinového postavenia…

(Publikováno ve spolupráci s jetotak.sk.)